Ruský prezident Vladimir Putin dnes pohrozil tvrdou odplatou, ak by nejaký štát zaútočil na Rusko jadrovými zbraňami. Na rokovaní euroázijskej ekonomickej rady povedal, že by v takom prípade bol útočník zmazaný z povrchu Zeme.
Ruský prezident tento týždeň už povedal, že hrozba jadrového konfliktu narastá. Odkiaľ svoje presvedčenie berie, nie je jasné, keďže žiadna krajina zámer podniknúť útok proti Rusku s použitím jadrových prostriedkov nedeklarovala a o možnosti použitia jadrových zbraní hovorí v poslednom čase v súvislosti s vojnou na Ukrajine predovšetkým práve Kremeľ.
Putin naznačil, že podľa neho by hrozba použitia jadrových zbraní mohla prísť z USA. Vyhlásil, že Rusko na rozdiel od USA doteraz neuvažovalo, že by bolo z jeho strany prípustné vykonať ako prvý preventívny jadrový úder.
"USA majú teóriu preventívneho úderu.. Keď už hovoríme o odzbrojovacom údere, tak by možno stálo za to zamyslieť sa, či neprevziať niektoré postupy našich amerických partnerov, ako zabezpečiť svoju bezpečnosť," citovala Putina agentúra TASS. Ten nejaké dôkazy k svojim tvrdeniam neposkytol.
Ruský prezident počas svojho vystúpenia tiež obvinil zo zrady účastníkov minských dohôd, predovšetkým Nemecko a Francúzsko. Putin reagoval na rozhovor bývalej nemeckej kancelárky Angely Merkelovej s týždenníkom Die Zeit, v ktorom povedala, že dohody boli pokusom poskytnú Ukrajine čas a dať jej príležitosť zlepšiť svoju obranu.
Cieľom minských dohôd bolo ukončiť vojnu na východnej Ukrajine, ktorá sa rozhorela v roku 2014 po tom, čo Moskva podporila miestnych proruských separatistov.
Putin uviedol, že práve kvôli rozčarovaniu z minských dohôd si Rusko nie je isté, s kým rokovať ohľadom súčasnej situácie na Ukrajine. "Už mnohokrát som povedal, že sme pripravení dôjsť k dohode, sme otvorení, ale núti nás to zamyslieť sa, s kým máme tú česť," uviedol Putin.
Ruské vojská vpadli na Putinov rozkaz 24. februára na Ukrajinu a rozpútali tým najväčší pozemný konflikt v Európe od konca druhej svetovej vojny, ktorý si už podľa odhadov vyžiadal desaťtisíce životov a milióny ľudí vyhnal z domovov.
Jarné mierové rokovania Ruska s Ukrajinou sa skončili neúspechom. Prerušené boli po odhalení rozsiahlych masakrov spáchaných na civilistoch v mestách Irpiň, Buča či Boroďanka, ktoré boli okupované ruskými jednotkami.
Ukrajina už niekoľkokrát zopakovala, že rozhovory neodmieta, nechce však rokovania založené na ruských ultimátach. Na začiatku októbra navyše ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podpísal nariadenie, ktoré znemožňuje diplomatické rokovania ukrajinských predstaviteľov menovite s Putinom.