Najväčšia skupina kolumbijských povstalcov, ktorí odmietli podpísať mierovú dohodu z roku 2016, vyhlásila jednostranné prímerie. Platiť bude až do začiatku nového roka. Podľa agentúry AFP o tom v sobotu na sociálnej sieti Twitter informoval úrad splnomocnenca pre mierové rokovania.
Správa, že jedna z hlavných frakcií tvorená odpadlíkmi od Revolučných ozbrojených síl Kolumbie dočasne zloží zbrane, prišla len niekoľko dní po tom, čo Národná oslobodzovacia armáda tiež vyhlásila prímerie.
ELN sú poslednou uznanou povstaleckou skupinou v Kolumbii po tom, ako najväčšia povstalecká organizácia FARC podpísala v roku 2016 - po viac než polstoročí ozbrojeného konfliktu - mierovú dohodu s vládou.
ELN a skupina odpadlíkov od FARC sa zaviazali zastaviť svoje útoky proti bezpečnostným silám do 2. januára.
Podľa kolumbijského prezidenta Gustava Petra vyhlásili prímerie aj ďalší "disidenti" z FARC, ako aj polovojenské jednotky v pohorí Sierra Nevada de Santa Marta na severe krajiny a gangy v prístave Buenaventura, ktorý je najdôležitejším tichomorským prístavom Kolumbie.
"Dúfame, že sa upevnia skutočné mierové procesy," napísal Petro na Twitteri po oznámení odštiepencov od FARC.
AFP podotkla, že Kolumbia zažíva už viac ako 50 rokov ozbrojený konflikt medzi štátom a rôznymi skupinami ľavicových partizánov, pravicových polovojenských jednotiek a obchodníkov s drogami.
Keď sa Petro - prvý ľavicový prezident v dejinách Kolumbie - v auguste ujal moci, prisľúbil, že v rámci svojej politiky "úplného mieru" bude rokovať so všetkými kolumbijskými ozbrojenými skupinami. Podľa organizácie Indepaz v Kolumbii v súčasnosti pôsobí približne 90 politických a zločineckých skupín, poznamenala AFP. Petro a jeho tím sa pred časom stretli s vodcami dvoch hlavných frakcií odštiepencov od FARC s cieľom začať mierové rozhovory.
Po uzavretí mierovej dohody sa FARC stali politickou stranou, ktorá má zaručený istú - malú - časť kresiel v kolumbijskom Kongrese.