Ruskí predstavitelia neboli pozvaní na piatkovú pripomienku 78. výročia oslobodenia bývalého nacistického koncentračného a vyhladzovacieho tábora v Osvienčime. Stalo sa tak kvôli ruskej agresii proti Ukrajine, oznámili zástupcovia múzea v Osvienčime. To sa nachádza na mieste bývalého tábora, ktorý v januári 1945 oslobodila Červená armáda.
"Vzhľadom na agresiu proti slobodnej a nezávislej Ukrajine neboli predstavitelia Ruskej federácie pozvaní na účasť na tohtoročnej pripomienke výročia oslobodenia Osvienčimu," povedal agentúre AFP hovorca múzea Piotr Sawicki.
V Osvienčime, ktorú Nemci po porážke Poľska pričlenili k nacistickej ríši, vznikol v roku 1940 koncentračný tábor, kde boli najprv väznení Poliaci. O dva roky neskôr vznikol tábor Osvienčim-Brezinka, ktorý sa stal najväčším nacistickým vyhladzovacím táborom. Nacisti tam podľa odhadov zavraždili 1,1 milióna ľudí, prevažne Židov, ale tiež Poliakov, Rómov a sovietskych zajatcov a väzňov z ďalších krajín.
Osvienčimské múzeum vlani v júni uviedlo, že sa stalo terčom "primitívnej" ruskej propagandy, ktorú ruské úrady šírili po sociálnych sieťach. Príspevky na sociálnych sieťach podľa múzea nepravdivo uvádzali, že po areáli osvienčimského pamätníka boli roztrúsené nálepky s nápisom "Rusko a Rusi, jediný plyn, ktorý si vy a vaša krajina zaslúžia, je cyklón B. "Tento plyn nacisti použili na hromadné vraždenie Židov a ďalších ľudí držaných v Osvienčime aj inde v rokoch 1940 až 1945.
Snímky šírili alebo zdieľali oficiálne ruské úrady vrátane ruskej delegácie pre kontrolu zbraní vo Viedni či ruského ministerstva zahraničia. Zjavným zámerom bolo ukázať ruských občanov ako terč brutálnej rusofóbie. Niektoré príspevky označovali nálepky za dielo Ukrajincov. Niektoré komentáre na sociálnych sieťach tvrdili, že nálepky sa objavili 22. júna, čo je výročie invázie nacistického Nemecka do Sovietskeho zväzu v roku 1941. Červená armáda potom v roku 1945 oslobodila okrem iného aj Osvienčim.
Osvienčimské múzeum zdôraznilo, že žiadne takéto nálepky sa na miestach zachytených na šírených fotografiách nenašli a že bezpečnostné kamery neodhalili nikoho, kto by ich na týchto miestach vylepoval. Analýza podľa múzea ukázala, že fotografie boli zmanipulované a nálepky pridané digitálne.
"Všetko nasvedčuje tomu, že fotografie boli jednoduchou manipuláciou," uviedlo múzeum, ktoré snímky označilo za "primitívnu a hrubú propagandu".
Keď ruské vojská vlani 24. februára vpadli na Ukrajinu, prezident Vladimir Putin argumentoval potrebou "denacifikácie" susednej krajiny, ktorej demokraticky zvolený prezident Volodymyr Zelenskyj je židovského pôvodu.
"Použitie Pamätníka Osvienčim-Březinka na propagandu, ktorá poskytuje vierohodnosť tvrdeniam o rusofóbii a posilňuje teórie o potrebe denacifikácie Ukrajiny, by mali odmietnuť všetci mysliaci ľudia na svete," poznamenalo vtedy múzeum vo vyhlásení.