Medzi Severnou a Južnou Kóreou leží demilitarizované pásmo, jedna z najviac strážených hraníc na svete. Štyri kilometre široký a 250 kilometrov dlhý úsek, kam nevkročí ľudská noha, je obohnaný ostnatými drôtmi a plný mín. Táto izolácia však neúmyselne zmenila oblasť na útočisko divej zveri. Spoločnosť Google tento týždeň prvýkrát zverejnila snímky z nárazníkovej zóny, ktoré ponúkajú vzácny pohľad na flóru a faunu obývajúcu túto vyľudnenú krajinu nikoho, napísal server CNN.
Snímky sú súčasťou projektu realizovaného pri príležitosti 70. výročia prímeria v kórejskej vojne, ktoré v roku 1953 ukončilo nepriateľské akcie a vytvorilo nárazníkovú zónu. Návštevníci webovej stránky môžu absolvovať "virtuálnu prehliadku" pomocou technológie Street View spoločnosti Google a vidieť pamiatky v blízkosti demilitarizovaného pásma, ako sú konfliktom zničené budovy a obranné bunkre. Najprekvapujúcejšie sú však snímky viac ako 6100 druhov živočíchov, ktorým sa tu darí, od plazov cez vtáky až po cicavce. Rastú tu tiež vzácne rastliny.
V pásme, ktoré svojho času americký exprezident Bill Clinton označil za "najdesivejšie miesto na svete", žije podľa spoločnosti Google až 38 percent z 267 druhov, ktoré sú v Južnej Kórei považované za ohrozené.
Medzi obyvateľov demilitarizovanej zóny patria ohrození kamzíci, ktorí žijú v skalnatých horách, prežúvavci kabarovia s dlhými tesákmi obývajúci staré lesy, vydry, ktoré plávajú pozdĺž rieky pretekajúcej oboma Kóreami, a ohrozený druh orlov skalných, ktorí často trávia zimu v civilných pohraničných oblastiach, kde obyvatelia týchto hladných lovcov kŕmia.
Mnoho snímok bolo urobených bezpilotnými kamerami juhokórejského Národného inštitútu ekológie. Už v roku 2019 tieto drony prvýkrát po 20 rokoch vyfotografovali mláďa medveďa ušatého.
Prezident organizácie Fórum DMZ, ktorá vedie kampane na ochranu ekologického a kultúrneho dedičstva tejto oblasti, povedal v roku 2019, že zóna sa pre zhoršujúce sa podmienky na oboch stranách hranice stala tiež oázou pre sťahovavé vtáky. Ťažba dreva a záplavy podľa neho poškodili severokórejskú pôdu, zatiaľ čo rozvoj miest a znečistenie fragmentovali biotopy v Južnej Kórei. "Nazývame tento región náhodným rajom," povedal vtedy.
Po zachovaní demilitarizovanej zóny volá už desiatky rokov mnoho Kórejčanov aj medzinárodná ekologická organizácia. Tento proces však nie je ľahký, pretože vyžaduje spoluprácu ako Soulu, tak Pchjongjangu.
V posledných rokoch bol dosiahnutý určitý pokrok. Bývalý juhokórejský prezident Mun Če-in a severokórejský vodca Kim Čong-un v roku 2018 sľúbili, že z pásma urobia "mierovú zónu". V nasledujúcom roku otvorila Južná Kórea prvý z troch "mierových chodníkov" pre obmedzený počet návštevníkov, ktoré majú turistov previesť okolo pozorovateľní a plotov z ostnatého drôtu. Odvtedy sa však vzťahy zhoršili, pričom napätie prudko vzrástlo vlani, keď Severná Kórea vypálila rekordný počet rakiet a kedy sa úradu ujal nový juhokórejský prezident Jun Sok-jol.