Separatistická oblasť Južné Osetsko je podľa prezidenta Andreja Kisku príkladom toho, čo sa môže stať, keď sa Rusko rozhodne presadzovať svoje záujmy. Vyplýva to z vyjadrení Kisku po dnešnom stretnutí s gruzínskym kolegom Giorgim Margvelašvilim.

Južné Osetsko vyhlásilo nezávislosť na Gruzínsku v 90. rokoch. Po ozbrojenom konflikte v roku 2008, ktorý Gruzínsko prehralo, Rusko uznalo nezávislosť Južného Osetska a ďalšej separatistickej oblasti Abcházska. Moskva potom rozmiestnila na vojenských základniach v Južnom Osetsku a v Abcházsku ruských vojakov. Obe územia považuje Gruzínsko za okupované.

"Jedným z mojich najsilnejších zážitkov počas oficiálnych ciest ako prezidenta bola návšteva Gruzínska a Južného Osetska. V praxi tam bolo vidieť, čo znamená agresivita jednej krajiny. V praxi tak tam je vidieť, čo znamená porušenie základných pravidiel. V praxi bolo vidieť, čo Rusko dokáže urobiť v prípade, keď sa rozhodne ohroziť celistvosť inej krajiny," povedal novinárom Kiska, ktorý Gruzínsko navštívil vlani.

Príklad odtrhnutých oblastí Gruzínska je podľa Kisku veľkou výstrahou a upozornením pri hľadaní odpovede na otázku, čo môže v praxi znamenať rozhodovanie Ruska pre praktický život ľudí. "Je to dôležitý signál pre nás, aby sme rozumeli obavám pobaltských krajín, Poľska, aby sme rozumeli obavám, čo sa môže stať, keď sa Rusko rozhodne presadzovať svoje záujmy," uviedol Kiska.

Prezident je známy svojím rezervovaným postojom voči politike Moskvy. Kiska na rozdiel od premiéra Roberta Fica obhajuje sankcie, ktoré EÚ v roku 2014 uvalila na Rusko po anexii ukrajinského Krymu.