Po ruskej invázii na Ukrajinu začali bieloruskí partizáni vo svojej krajine vykonávať sabotáže na železnici - vyhodili napríklad do povetria traťové zariadenia, aby nebolo možné použiť koľaje, po ktorých ruské sily dopravovali vojakov a zbrane na Ukrajinu. Odporcovia bieloruského i ruského režimu tvrdia, že vykonali už 17 veľkých sabotáží na železnici. Napísala to dnes agentúra AP, ktorá zároveň uviedla, že pri poslednej diverzii partizáni zaútočili na ruské vojenské lietadlo na letisku neďaleko Minska.
"Nedovolíme, aby Rusi voľne využívali naše územie na vojnu s Ukrajinou. A chceme ich donútiť k odchodu," povedal v telefonickom rozhovore s AP Anton, bieloruský vojak vo výslužbe, ktorý sa pripojil k sabotérom. "Rusi musia pochopiť, na ktorej strane vlastne Bielorusi bojujú," dodal muž, ktorý si z bezpečnostných dôvodov neželal zverejniť priezvisko.
Bielorusko Moskve pomáha
Bielorusko, ktoré je najbližším spojencom Ruska, síce nevyslalo svojich vojakov do vojny proti Ukrajine, ale poskytlo Moskve k útoku proti susednej krajine svoje územie. V počiatočnej fáze invázie odtiaľ ruské vojská viedli ofenzívu na Kyjev. Po ťažkých stratách sa však po niekoľkých týždňoch zo severu Ukrajiny stiahla. Po vyše roku od začiatku invázie sú v Bielorusku stále rozmiestnené ruské jednotky, vojenské lietadlá, rakety a ďalšie zbrane.
Bieloruská opozícia túto spoluprácu odsudzuje a vzniklo partizánske hnutie, ktoré sa snaží narušiť operácie Kremľa, a to na v krajine aj na internete, upozorňuje agentúra. Aktivisti podľa nej tvrdia, že útoky na železnicu prinútili ruskú armádu, aby upustila od využívania vlakov na vysielanie vojakov a materiálu na Ukrajinu.
Anton je členom takzvaného Združenia bezpečnostných síl Bieloruska, ktorá používa názov BYPOL. Protirežimové organizácie združuje bývalých predstaviteľov bieloruských silových štruktúr. Podľa AP ide o partizánske zoskupenie, ktoré vzniklo v roku 2020 - v čase rozsiahlych protivládnych protestov proti dlhoročnému autoritárskemu vodcovi Alexandrovi Lukašenkovi, ktorého vtedy úrady vyhlásili víťazom ďalších prezidentských volieb. Opozícia považuje hlasovanie za sfalšované a Lukašenkovu legitimitu neuznáva, vo voľbách podľa nej zvíťazila opozičná líderka Svjatlana Cichanouská.
Lukašenkov režim občianske protesty brutálne potlačil a Cichanouská pod tlakom utiekla do litovského exilu. Bývalí vojenskí dôstojníci zo skupiny BYPOL pritom teraz úzko spolupracujú s jej tímom, píše agentúra. Rok po voľbách podľa nej BYPOL vytvoril podzemnú sieť protivládnych aktivistov nazvanú Peramoha (Víťazstvo). Podľa šéfa BYPOLu Aljaksandra Azaraua má teraz táto sieť asi 200-tisíc členov, dve tretiny z nich v Bielorusku. "Lukašenko sa má čoho báť," vyhlásil Azarau.
Prvú veľkú sabotáž bieloruskí partizáni podľa AP vykonali iba dva dni po tom, čo ruské vojsko vpadlo na Ukrajinu. O mesiac neskôr vtedajší šéf ukrajinských železníc Oleksandr Kamyšin vyhlásil, že medzi Ukrajinou a Bieloruskom už nie je žiadna železničná doprava, a poďakoval za to bieloruským partizánom.
Ďalšia skupina partizánov operuje v kyberpriestore. Ich koordinátorka Julijana Šametavecová uviedla, že asi 70 bieloruských IT špecialistov sa nabúra v ruských vládnych databázach a útočí na webové stránky ruských a bieloruských štátnych inštitúcií. "Budúcnosť Bieloruska priamo závisí od vojenského úspechu Ukrajiny. Snažíme sa prispieť k víťazstvu Ukrajiny, ako najlepšie vieme," povedala Šametavecová.
Hroziaci trest smrti
Bieloruský autoritársky režim sa snaží sabotérov odradiť hrozbami trestu smrti a dlhých trestov väzenia. Vlani v máji Lukašenko podpísal zavedenie trestu smrti za pokus o spáchanie teroristického činu. Vo štvrtok bieloruský vodca podpísal zákon, ktorý zavádza možnosť uloženia trestu smrti pre verejných činiteľov odsúdených za vlastizradu.
"Bieloruské úrady sú vážne vystrašené rozsahom partizánskeho hnutia vo vnútri krajiny a nevedia, čo si s ním počať, a tak ako hlavný nástroj zvolili tvrdé represie, zastrašovanie a strach," povedal Pavol Sapelka z bieloruskej organizácie Vjasna, ktorá sa venuje ochrane ľudských práv. Podľa Vjasnu bezpečnostné zložky zadržali za posledný rok kvôli protivojnovým postojom najmenej 1575 Bielorusov. Súdy 56 z nich vymerali na základe rôznych obvinení tresty od jedného roka až po 23 rokov za mrežami, podotkla AP.
BYPOL medzitým uviedol, že partizáni na konci februára na letisku Mačuliščy pri Minsku pomocou dvoch dronov poškodili ruské vojenské lietadlo včasnej výstrahy A-50. Lukašenko útok neskôr priznal, poškodenie lietadla pritom označil za zanedbateľné. Pripustil však, že stroj musel do Ruska na opravu. Oznámil zároveň zadržanie údajného útočníka, ktorý podľa neho vraj spolupracoval s ukrajinskou tajnou službou, a viac ako dvadsiatky jeho komplicov.
BYPOL aj ukrajinské úrady odmietli obvinenia, že by sa na útoku Kyjev podieľal. Podľa Azaraua sabotéri bezpečne opustili Bielorusko. "Človeka, o ktorom hovoril Lukašenko, nepoznáme," povedal. Poškodenie lietadla, ktoré pomáhalo Rusku lokalizovať ukrajinské systémy protivzdušnej obrany, bolo "pokusom oslepiť ruské vojenské letectvo v Bielorusku", vyhlásil šéf BYPOLu. Skupina podľa neho chystá ďalšie operácie s cieľom oslobodiť Bielorusko od "ruskej okupácie" a Lukašenkovho režimu. "V týchto dňoch máme dvojhlavého nepriateľa," nechal sa počuť Azarau, ktorý žije mimo Bieloruska.