Práve pred dvadsiatimi rokmi, 20. marca 2003, začala invázia do Iraku, jedna z najvýznamnejších zahraničnopolitických udalostí posledných dekád. A tiež, aspoň zo spätného pohľadu, jeden z veľkých amerických debaklov.
USA do vojny vstupovali s tým, že krátkou a nízkonákladovou intervenciou eliminujú diktátora Saddáma Husajna, označeného za údajne netolerovateľnú hrozbu americkej bezpečnosti.
Lenže rýchle vojenské víťazstvo čoskoro zatienili masívne povstanie, sektárske násilie, resuscitácia teroristických sietí a vlečúca sa občianska vojna. Vojenské, ekonomické aj reputačné náklady Washingtonu rástli rovnako rýchlo ako vplyv teokratického Iránu, pričom al-Kájdu invázia a následné mocenské vákuum poliali živou vodou...
Ako uvádza historik Hal Brands, v rokoch 2003 až 2011 zahynulo v operáciách v Iraku viac ako 4500 príslušníkov amerických ozbrojených síl a vyše 31 000 ich bolo zranených. Odhady počtu mŕtvych Iračanov, kombatantov i civilných obetí sa pohybujú od 100 000 až do viac ako 600 000 mŕtvych. A hlavný deklarovaný dôvod k vojne, t.j. zbrane hromadného ničenia, sa nenašli.
Klesla americká dôveryhodnosť, konflikt spotrebovával americké zdroje, pozornosť aj energiu, ktoré podľa Brandsa mohli byť zamerané na Severnú Kóreu, Rusko či Čínu. Pokazená intervencia narušila vzťahy s európskymi spojencami Nemeckom a Francúzskom, rovnako ako americkú psychiku, sebavedomie a ochotu sa angažovať v zahraničnej krízach.
Vo svojej najnovšej knihe Confronting Saddam Hussein. George W. Bush and the Invasion of Irak (2023) využíva renomovaný americký historik Melvyn Leffler novo odtajnené materiály a predovšetkým ťaží zo svedectva kľúčových aktérov. Sú medzi nimi napríklad vtedajší minister zahraničia Colin Powell (2001 – 2005), Bushov viceprezident Dick Cheney (2001 – 2009), poradkyňa pre národnú bezpečnosť Condoleezza Riceová (2001 – 2005), námestník ministra obrany Paul Wolfowitz (2001) Ric...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.