„Vynútený krok“ či „šanca vrátiť sa do klubu jadrových mocností“ – tak obhajujú bieloruské médiá aj politici nedávne oznámenie ruského vodcu Vladimira Putina rozmiestniť v lete ruské taktické jadrové zbrane na území Bieloruska. Rozhodnutie je ďalším krokom k eskalácii dlhodobých jadrových vyhrážok Kremľa, a práve preto budí aj skepsu.
Naozaj sa Moskva chystá umiestniť svoje jadrové hlavice v Bielorusku? A čo by to znamenalo pre Minsk do budúcnosti?
Oznámenie padlo z úst ruského prezidenta len niekoľko dní po tom, čo v spoločnom vyhlásení so svojím čínskym náprotivkom Si Ťin-pchingom požadoval, aby jadrové veľmoci nerozmiestňovali svoje hlavice v zahraničí a aby naopak tie súčasné stiahli späť.
Teraz však Putin otočil. Hlavným argumentom zostali dlhodobé ruské sťažnosti na dohody o zdieľaní jadrových zbraní medzi Spojenými štátmi a ich európskymi spojencami: Tureckom, Holandskom, Belgickom, Talianskom a Nemeckom. Washington má v týchto krajinách spolu 100 jadrových hlavíc B61. Tamojší piloti sú potom trénovaní na to, aby tieto bomby dokázali niesť. A práve na tomto princípe by mala do budúcna...
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.