Parížania sa dnes v referende vyslovili za zákaz prevádzky zdieľaných elektrických kolobežiek v uliciach svojho mesta.
Proti tomuto dopravnému prostriedku sa postavilo takmer 90 percent hlasujúcich, informovala podľa agentúry AFP parížska radnica. Hlasovanie nie je právne záväzné, socialistická starostka Anne Hidalgová, ktorá sama zákaz elektrokolobežiek presadzovala, ale už skôr sľúbila, že bude vôľu väčšiny obyvateľov mesta rešpektovať.
Parížska radnica mala do konca marca zmluvu s tromi prevádzkovateľmi zdieľaných kolobežiek. Každá zo spoločností Lime, Tier a Dott mala právo ponúkať až 5000 kolobežiek. Táto služba vo Francúzsku fungovala od roku 2018. Ak Hidalgová svoj sľub dodrží a elektrokolobežky úplne zakáže, bude Paríž medzi európskymi mestami prvý, ktorý tak urobil. Proti elektrokolobežkám sa už postavili napríklad aj Barcelona alebo Montreal.
Hlasovanie aj prípadný zákaz sa týkalo len zdieľaných kolobežiek, a nie tých súkromných. Hlasovať mohlo takmer 1,4 milióna registrovaných voličov. K dispozícii im bolo 200 volebných miestností, čo je asi štvrtina oproti bežným voľbám, píše BFM TV.
Denník Le Monde upozornil na výsledky prieskumu agentúry Harris Interactive, podľa ktorého vedelo o konaní referenda len zhruba tretina voličov do 24 rokov, zatiaľ čo u ľudí nad 50 rokov sú to tri štvrtiny a u seniorov nad 65 rokov dokonca 90 percent.
Verejnosti najčastejšie prekáža, že kolobežky sa váľajú bez ladu a skladu v uliciach, používatelia na nich jazdia aj po chodníkoch, jazdia rýchlo a bezohľadne a dopravný prostriedok navyše údajne nie je tak šetrný k životnému prostrediu, ako sa dúfalo.
"Je to anarchia. Užívatelia nerešpektujú pravidlá cestnej premávky, často jazdia vo dvojici a veľmi rýchlo," povedal AFP Emmanuel Gabriot. Jeho priateľ Sébastien Righi mu však oponoval, že "treba myslieť na mladých a nebrániť im v ekologickej preprave". Štylistka Servane Gaxotteová, ktorá má 57 rokov a elektrokolobežky používa, odmieta pohľad, že je to len dopravný prostriedok pre mladých. Je to podľa nej praktickejšie ako bicykel a na vlastnú elektrokolobežku by doma nemala miesto.
Na obľube získali kolobežky v čase pandémie, kedy predstavovali možnosť individuálnej prepravy. Oceňované sú aj v čase štrajkov alebo dopravných uzáver.
Zabrániť možnému zákazu sa zo všetkých síl a do poslednej chvíle snažili prevádzkovatelia. Už skôr v snahe o účinnú spoluprácu s úradmi všetky kolobežky označili poznávacou značkou, aby bolo možné stíhať konkrétnych páchateľov priestupkov. Posilnili aj hliadky, ktoré dohliadajú na umiestnenie kolobežiek v uliciach. V deň hlasovania zvolili marketingový prístup - ponúkli všetkým jednu jazdu zadarmo a spolupracovali aj s influencermi na sociálnych sieťach.
Riaditeľ firmy Dott Nicolas Gorse v mene všetkých troch operátorov varoval pred ekonomickými dopadmi prípadného zákazu. Dott má v Paríži 800 zamestnancov, elektrokolobežky predstavujú 15 percent obratu firmy. Priznáva, že s kolobežkami sú spojené priestupky a nebezpečné konanie, ale na vine sú podľa neho používatelia, nie stroje. Riešením je preto podľa Gorsea osveta a sankcie.