Rusko v reakcii na vstup Fínska do NATO posilní svoju vojenskú prítomnosť na západe a severozápade krajiny. Podľa agentúry AFP o tom v pondelok informovala štátna tlačová agentúra RIA Novosti, ktorá citovala vyjadrenie námestníka ruského ministra zahraničných vecí Alexandra Gruška.
Gruško sa takto vyjadril v reakcii na oznámenie, že Fínsko sa 4. apríla oficiálne stane členom NATO. Ruský diplomat tiež avizoval, že ak na území Fínska budú rozmiestnené sily a prostriedky ostatných členov NATO, Rusko podnikne ďalšie kroky na zaistenie svojej bezpečnosti.
Dlhá spoločná hranica
Rusko a Fínsko majú spoločnú hranicu dlhú približne 1 300 kilometrov. AFP pripomenula, že Fínsko a Švédsko pred rokom upustili od desaťročia trvajúcej politiky vojenskej neangažovanosti a v máji minulého roka — po vpáde ruskej armády na územie Ukrajiny — požiadali o vstup do Aliancie.
Kremeľ ešte v marci vydal vyhlásenie, v ktorom trval na tom, že Rusko nepredstavuje hrozbu pre žiadnu z dvojice severských krajín, a ubezpečil, že s nimi nemá žiadny "spor".
Rusko však vo všeobecnosti považuje rozširovanie NATO za hrozbu pre svoju bezpečnosť a práve želanie Ukrajiny vstúpiť do Aliancie využilo na ospravedlnenie vojny, ktorú rozpútalo 24. februára 2022.
Vztýčenie vlajky
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v pondelok oznámil, že Fínsko sa v utorok stane 31. členským štátom NATO. Slávnostné vztyčovanie fínskej vlajky pred sídlom NATO v Bruseli sa uskutoční v utorok popoludní, v deň 74. výročia založenia tohto obranného zoskupenia.
Na otázku, či je sklamaný, že zároveň s Fínskom do NATO nevstúpi aj Švédsko, Stoltenberg odpovedal, že si je "absolútne istý", že aj táto severská krajina sa stane členom.
O vstupe Švédska ešte stále nerozhodli Turecko ani Maďarsko, a to napriek tomu, že vyjadrujú podporu ďalšiemu rozširovaniu NATO.