Budúca šéfka Európskej komisie? Voľby vo Fínsku ešte neboli ani oficiálne sčítané, ale možná ďalšia kariéra porazenej fínskej premiérky Sanny Marinovej už začala naberať obrysy. A Fínsko sa bez nej zrejme posunie výrazne viac doprava. Vládu bude s najväčšou pravdepodobnosťou zostavovať pravicová Národná koaličná strana spolu s krajnou pravicou.
„Ak Marinová skončí vo vláde, mohla by svoju pozornosť zamerať na nejakú vysokú pozíciu v Bruseli. Tou je napríklad ‚spitzenkandidat‘, hlavný kandidát európskych sociálnych demokratov na šéfa Európskej komisie,“ hovorí pre agentúru Reuters fínska politologička Emilia Palonenová.
Zvolila pritom termín, ktorý vychádza z nemeckej politiky, kde znamená kandidáta danej strany na post kancelára. V bruselskom slangu potom odkazuje práve na predsedu Komisie. Tú vedie Ursula von der Leyenová, o ktorej sa začína hovoriť ako o možnej nástupkyni Jensa Stoltenberga, ktorý na jeseň skončí na čele NATO. Mandát von der Leyenovej na čele Komisie trvá do roku 2024.
Nevylúčil spoluprácu so žiadnou stranou
Uvoľnené miesto v EK by tak skôr či neskôr mohla zaplniť práve Marinová, ktorá je omnoho populárnejšia vo svete ako doma. Tamojší víťaz Petteri Orpo medzitým môže posunúť Fínsko oveľa viac doprava. Skúsený politik prešiel ministerstvom poľnohospodárstva, financií či vnútra a v predvolebnej kampani Fínom sľúbil väčšiu zodpovednosť za ekonomiku krajiny.
Marinovú pritom obvinil z prílišného zadlženia krajiny. Fínsko je známe svojimi štedrými sociálnymi výdavkami. Verejný dlh ešte vzrástol počas pandémie a po napadnutí Ukrajiny Ruskom, keď si vláda požičala ďalšie peniaze na posilnenie obrany krajiny. Štátny dlh tak vzrástol na 152 miliárd dolárov. Orpo v kampani sľúbil znížiť dlh aj deficit rozpočtu, rovnako ako znížiť dane z príjmov.
Päťdesiattriročný šéf opozičných konzervatívcov pred voľbami nevylúčil spoluprácu so žiadnou stranou, vrátane protiimigračnej Strany Fínov. Tú vedie politička Riikka Purra, ktorá z výrazne antisystémovej strany vytvorila síce radikálnu, avšak pre koaličných partnerov predsa len prijateľnejšiu partaj.
Sám pravdepodobný budúci premiér napokon na otázku novinárov vyhlásil, že vo fínskej politike nie je žiadna krajne pravicová strana. Na rozdiel od iných európskych radikálov títo Fíni nie sú proruskí, s víťazom volieb sa však môžu rozchádzať v pohľade na Európu.
V dlhodobom horizonte by totiž Strana Fínov najradšej vystúpila z EÚ, ako pripomína napríklad The Guardian. Zatiaľ to však nie je na programe dňa.
Víťaz má dve možnosti
Podľa verejnoprávnej televízie Yle získa Orpova Národná koaličná strana (fínsky Kokoomus) 20,8 percenta hlasov a 48 kresiel v parlamente, o desať viac oproti súčasnému stavu. Strana Fínov (PS) bude mať 46 kresiel a Marinovej sociálni demokrati (SDP) 43 kresiel. Zvyšné kreslá si rozdelí sedem ďalších zoskupení.
„Orpo má dve možnosti: prvá je pravicová vláda spolu so Stranou Fínov, pričom v takom prípade by mohol mať problémy nájsť dosť menších spojencov. Druhým variantom je koalícia s SDP a Sanna Marinová je určite pripravená o nej rokovať,“ myslí si Palonenová.
Fínsko sa pod Marinovou rázne postavilo na stranu Ukrajiny a sama premiérka sa preslávila priamočiarou odpoveďou novinárom, keď povedala, že „cestou von z konfliktu je odchod Ruska z Ukrajiny“. Vláda Marinovej tiež úspešne podala prihlášku do NATO, kam krajina oficiálne vstúpi už v utorok. Odklonu od tejto zahraničnej politiky sa pritom svet nemusí obávať ani po odchode mladej líderky.
Bývalý armádny kapitán Orpo taktiež pevne stojí za Ukrajinou. „Naša európska rodina bude aj naďalej podporovať Ukrajinu proti agresii až do jej víťazstva, nech to stojí, čo to stojí,“ napísal napríklad začiatkom marca na Twitteri.