Za koľko by sme mohli do áut tankovať syntetické palivá, o ktorých sa teraz veľa hovorí? Aktuálna cena je zhruba desaťkrát vyššia ako benzín, odhaduje chemik Milan Pospíšil. „Ak by sme všetku dopravu v Česku previedli na elektrickú, potrebovali by sme 42 terawatthodín. Ročná produkcia jadrovej elektrárne Temelín je asi 16 terawatthodín,“ vysvetľuje.

O syntetických palivách sa hovorí ako o záchrane pre spaľovacie motory. Štáty Eú pre ne dokonca schválili na konci marca výnimku a uznali ich ako bezemisnú alternatívu k zelenej elektrine. Lenže spásu pre motoristov, ktorí by radi ďalej jazdili na benzín, zrejme predstavovať nebudú.

VIDEO: Odkrytý reaktor a odstávka v Temelíne: Reportáž zvnútra elektrárne

„Aby som uhlíkovo neutrálne syntetické palivo vyrobil, bez elektrickej energie sa nezaobídem a potrebujem jej relatívne veľa,“ vysvetľuje expert na palivá Milan Pospíšil z Ústavu technológie ropy a alternatívnych palív Vysokej školy chemicko-technologickej.

Už ste si skúšal naliať syntetické palivo do nádrže?

Nalial by som, keby nejaké bolo dostupné.

O syntetických palivách sa teraz veľa hovorí v súvislosti so znižovaním emisií. Čo to vlastne syntetické palivá sú?

Pojem syntetické palivo v princípe definuje jeden zo spôsobov jeho výroby. U palív môžeme uviesť tri možné spôsoby výroby: rafináciu, fermentáciu a syntézu. Vždy ide o to získať uhľovodíky (kvapalné, z ktorých sa skladá napríklad benzín alebo plynný metán – pozn. red.). Rafinácia je najbežnejšia. Prebieha v ropných rafinériách, kde sa vezme ropa, rozdestiluje sa a potom vhodne upraví kvalita z nej vyrobených produktov. Fermentácia, to je spôsob priemyselnej výroby napríklad bioplynu, z ktorého sa získa biometán alebo etanol. Syntetické palivá vznikajú tak, že sa napríklad použije niečo, čo pôvodne uhľovodík nie je alebo čo nemá potrebnú energetick...