Čína v nedeľu pri severnej časti Taiwanu plánuje na pol hodiny zaviesť bezletovú zónu kvôli bližšie nespresneným "leteckým aktivitám". Obmedzenie zasiahne oblasť, ktorou prechádza mnoho medzinárodných leteckých trás. S odvolaním sa na taiwanských činiteľov o tom dnes informovala agentúra Reuters. Medzi Čínou a Taiwanom v posledných dňoch panuje napätie kvôli návšteve taiwanskej prezidentky Cchaj Jing-wen v USA a čínska armáda pri ostrove zachováva zvýšenú vojenskú prítomnosť.
Bezletová zóna
Taiwanské ministerstvo obrany uviedlo, že oblasť zasiahne do identifikačnej zóny protivzdušnej obrany ostrova, ktorou prechádza mnoho medzinárodných trás, vrátane tých, ktoré spájajú napríklad Japonsko, Južnú Kóreu a Spojené štáty.
Japonskí a juhokórejskí činitelia potvrdili, že ich Peking s krokom oboznámil. Podľa Soulu rozhodnutie súvisí s objektom, ktorý spadol z nosnej rakety družice. Tajomník japonskej vlády Hirokazu Macuno uviedol, že sa oblasť nachádza mimo územia Japonska. Agentúra Kjódó s odvolaním sa na nemenovaný vládny zdroj ale poznamenala, že bezletová zóna zasiahne aj do oblasti, ktorú Tokio vyhlasuje za svoju výlučnú ekonomickú zónu pri súostroví Senkaku.
Peking uzavrel vzdušný priestor pri Taiwane tiež vlani v auguste po tom, ako ostrov navštívila vtedajšia šéfka americkej Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiová. Tieto obmedzenia výrazne zasiahli do leteckej dopravy v okolí krajiny a niektoré lietadlá kvôli nim museli mať na palube náhradné palivo, píše Reuters s odvolaním sa na združenie leteckého priemyslu OPSGROUP.
Napätie
Medzi pevninskou Čínou a Taiwanom v posledných dňoch panuje napätie kvôli návšteve taiwanskej prezidentky Cchaj Jing-wen v USA a jej stretnutiu so šéfom americkej Snemovne reprezentantov Kevinom McCarthym.
Čínska armáda pri Taiwane v sobotu začala vojenské cvičenie, pri ktorom trénovala "úplné obkľúčenie" ostrova a aj naďalej u neho zachováva zvýšenú vojenskú prítomnosť. Taiwan dnes ráno informoval o 14 čínskych vojenských lietadlách, ktoré prekročili stredovú líniu v Taiwanskej úžine, ktorá slúži ako neoficiálna bariéra medzi oboma stranami.
Čína považuje Taiwan za jednu zo svojich provincií a hrozí mu vojenským zásahom, ak vyhlási nezávislosť. Ostrov napriek tomu funguje od roku 1949 de facto nezávisle, má vlastnú vládu a demokratické zriadenie, zatiaľ čo v Číne pokračuje vláda jednej strany. Peking vyzýva ostatné štáty, aby nerokovali s taiwanskými predstaviteľmi, a nebudili tak zdanlivo, že uznávajú samostatnosť ostrova.