Na hranici medzi Peru a Čile býva už viac ako týždeň niekoľko stoviek migrantov, ktorí tam uviazli, keď sa snažili z Čile dostať do Peru. Tam ich ale miestne úrady nechcú pustiť, keďže nemajú doklady. Vrátiť sa už tiež nemôžu, alebo nechcú, pretože čilská vláda tento mesiac sprísnila pravidlá pre utečencov bez dokumentov. Informovala o tom agentúra EFE.
Medzi utečencami, z ktorých väčšina sú Venezuelčania, sú aj ženy s deťmi. Podľa Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov tam prebývajú vo veľmi zlých podmienkach, mnoho z nich nemá jedlo ani pitie a chýbajú tam sanitárne služby. Oblasť je navyše v púšti Atacama, takže je tam veľké teplo cez deň a zima v noci.
Krízová situácia vznikla kvôli tomu, že ľavicová vláda čílskeho prezidenta Gabriela Borica kvôli veľkému prílevu utečencov sprísnila migračnú politiku. Tento mesiac okrem iného prokurátor vyzval prokurátorov, aby uvaľovali väzbu na každého, kto sa dopustí trestného činu a nepreukáže svoju identitu. Parlament tiež prejednáva zákony, podľa ktorých by migranti mohli dostať tresty väzenia za to, že nelegálne vstúpia do Čile.
Peruánska vláda pre krízovú situáciu na hranici tento týždeň vyhlásila v regióne výnimočný stav a poslala tam na štyristo policajtov a dve stovky vojakov. Na hranici už došlo k potýčkam medzi miestnymi obyvateľmi a migrantmi, ktorí blokovali cestu v snahe vynútiť si vstup do Peru.
Podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu väčšina uviaznutých migrantov na hranici chce cez Peru pokračovať do ďalších krajín. Asi 70 percent sa ich chce vrátiť do Venezuely, niektorí by radi do Mexika či Spojených štátov.
Vlády Peru a Čile sa kvôli tomu dostali do diplomatickej roztržky a vzájomne si predvolali veľvyslanca, aby im tlmočili svoju nespokojnosť s správaním druhej strany. "Chceme len, aby prezident Boric vyriešil vlastné problémy a neprehadzoval ich na našu krajinu," uviedol peruánsky premiér Alberto Otárola.
Z Venezuely utieklo v posledných niekoľkých rokoch podľa OSN asi sedem z jej 30 miliónov obyvateľov, vlasť opustili pre hlbokú ekonomickú krízu aj represiu tamojšieho autoritárskeho režimu voči opozícii. Väčšina emigrovala do susednej Kolumbie a mnohí utiekli do ďalších juhoamerických krajín. V súvislosti s pandémiou covidu-19 a zhoršením ekonomickej situácie aj v týchto krajinách sa ale už mnohí Venezuelčania do svojej vlasti vrátili.
"Vo Venezuele sa nedalo nič kúpiť, nič tam nebolo, tak sme v roku 2016 odišli," povedal serveru BBC jeden z nich. Teraz sa ale rozhodol vrátiť aj preto, že ekonomická situácia sa podľa neho vo Venezuele pomaly zlepšuje. "Prenájom nám v Čile stúpol o 200 percent. Navyše máme syna autistu a v štátnej škole sme nezohnali miesto. Na súkromnú školu ale nemáme peniaze," dodal.