Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe vo svojej najnovšej správe konštatuje, že Bielorusi sú v súvislosti s vojnou na Ukrajine vystavení novej vlne represií.
V správe zverejnenej OBSE vo štvrtok vo Viedni sa píše, že terčom represií v Bielorusku po začatí vojny na Ukrajine - vo februári minulého roku - boli najmä tí, ktorí vyjadrovali svoj nesúhlas s vojnou alebo deklarovali podporu ukrajinskému ľudu.
Trestné stíhania
K trestnému stíhaniu viedlo aj zverejňovanie protivojnových tagov na sociálnych sieťach. Podľa OBSE bolo za protesty proti vojne zadržaných približne 1500 ľudí.
V marci tohto roku 38 z 57 členských štátov OBSE vyzvalo na vyslanie vyšetrovacej misie do Bieloruska s cieľom zdokumentovať a zhodnotiť tam stav dodržiavania ľudských práv. Napriek žiadosti o spoluprácu Bielorusko odmietlo súčinnosť.
Správa OBSE vypracovaná profesorom z univerzity Sorbonne Hervém Ascensiom preto vychádza z osobných rozhovorov vo Varšave a vo Vilniuse a z ďalšieho výskumu.
V správe OBSE sa uvádza, že represie v Bielorusku sa za posledné dva roky neustále zintenzívňujú a že vďaka viacerým právnym reformám má tamojšia vláda k dispozícii "celý arzenál právnych predpisov, ktorých cieľom je brániť akejkoľvek forme opozície".
Svojvoľné zatýkanie
Podľa správy OBSE Bielorusko pri represiách uplatňuje politiku svojvoľného zatýkania a zadržiavania, ktorá je nezlučiteľná s medzinárodnými normami.
OBSE tiež upozorňuje, že v miestach policajného zadržiavania dochádza aj k mučeniu a neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu, ktoré je zamerané najmä na osoby považované za politických oponentov.
Aj v marcovej správe Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva sa píše, že porušovanie práv ľudí, ktorí sú považovaní za odporcov Západom neuznaného bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka, môže predstavovať zločiny proti ľudskosti.
Lukašenko vládne Bielorusku od roku 1994. Od protestov proti jeho znovuzvoleniu v roku 2020 zintenzívnil represie voči svojim kritikom - uväznil ich alebo prinútil odísť do exilu.