StoryEditor

Boje v Sudáne nútia ľudí opúšťať domovy

12.05.2023, 15:05

Od 15. apríla bolo vnútorne vysídlených viac ako 700-tisíc ľudí, pritom ešte minulý týždeň ich bolo 340-tisíc.

V Sudáne bolo v dôsledku ťažkých bojov, ktoré tam prebiehajú od polovice apríla, vnútorne vysídlených vyše 700-tisíc ľudí. V utorok to uviedla Organizácia Spojených národov (OSN) s tým, že počet vnútorne vysídlených osôb sa za uplynulý týždeň zdvojnásobil.


Od začiatku konfliktu si boje vyžiadali stovky životov a tisíce zranených. Milióny ľudí sa ukrývajú vo svojich domovoch, pričom trpia závažným nedostatkom vody, potravín a základných potrieb.


Hovorca Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) Paul Dillon uviedol, že od 15. apríla bolo vnútorne vysídlených viac ako 700-tisíc ľudí, pritom ešte minulý týždeň ich bolo 340-tisíc. Dodal, že ešte pred vypuknutím bojov IOM registrovala 3,7 milióna vnútorne vysídlených Sudáncov.


Dillon tiež uviedol, že mnohí vnútorne vysídlení Sudánci našli útočisko u svojich príbuzných a iní sa uchýlili do škôl, mešít a budov verejných inštitúcií. Zo štatistík, ktoré v pondelok zverejnil Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) vyplýva, že od začiatku bojov odišlo do zahraničia ďalších 150-tisíc obyvateľov Sudánu.

 

Boje vypukli v Sudáne 15. apríla medzi jednotkami armádneho veliteľa Abdala Fattáha Burhána a jeho bývalého zástupcu Muhammada Hamdána Daklúa, ktorý vedie polovojenskú skupinu Sily rýchlej podpory (RSF).

 

Napätie bolo v krajine už dlho

Ako vysvetľuje článok na portáli The Conversation, generál Abdal Fattáh Burhán riadi krajinu od roku 2021. Do roku 2019 vládol v krajine diktátor Omara al-Bashir, ktorého k moci priniesol puč z roku 1989. Počas 30-ročnej diktátorskej vlády al-Bashira krajina trpela korupciou či represiami opozície. Jeho pád bol prekvapením pre mnohým expertov na tento región. Nové voľby sa mali konať v roku 2021, zatiaľ čo bola pri moci tzv. prechodná vláda. No vtedy prevzala moc armáda na čele s Abdalom Fattáhom Burhánom. Podľa jeho slov tak armáda urobila, „aby sa vyhli občianskej vojne.“ Koncom roku 2023 boli plánované nové voľby, pričom generál Buhrán prisľúbil prechod k civilnej vláde. 

 

V hlavnom meste Chartúm sa však 15. apríla rozpútali boje medzi armádou a skupinou RSF. Dočasný riaditeľ programu afrických štúdií na univerzite vo Washingtone Chistopher Tounsel pre portál The Conversation vysvetľuje, že za vznikom aktuálneho ozbrojeného konfliktu v krajine stojí nezhoda na tom, ako by mala byť polovojenská skupina RSF začlenená do armády v krajine. RSF začala už dávnejšie postupne rozmiestňovať svojich členov v hlavnom meste a na iných častiach krajiny bez povolenia armády, čo vyvolalo napätie medzi stranami. Chistopher Tounsel ďalej dodáva, že v skutočnosti situácia v krajine bola napätá už dlhšiu dobu. Išlo primárne o znepokojenia ohľadom RSF a ich snahy kontrolovať čoraz viac ekonomických aktivít v krajine, predovšetkým ťažbu zlata. 

 

„Muži bez milosti“

Polovojenská organizácia RSF vznikla z vojenskej skupiny Janjaweed, ktorá na začiatku milénia pomáhala vláde vtedajšieho prezidenta Omara al-Bashira potlačiť rebélie v regióne Darfur. Dôvodom nepokojov bol politický a ekonomický útlak miestnych obyvateľov al-Bashirovou vládou. Medzinárodný trestný súd obvinil vtedajších vládnych a armádnych predstaviteľov z páchania genocídy, vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti v tomto regióne.

 

Vojenská skupina Janjaweed časom rástla a v roku 2013 z nej vznikla RSF. V roku 2015 boli jej zložky posielané do vojny v Jemene. Okrem regiónu Darfur bola nasadená aj v dvoch ďalších štátoch Sudánu – Južný Kordofan a Modrý Níl – kde bola obvinená z porušovania ľudských práv. Správa organizácie Human Rights Watch z roku 2015 označila sily RSF ako „mužov bez milosti.“

 

Agentúra AFP, ktorá publikovala správu OSN, pripomína, že najnovšie rokovania o humanitárnom prímerí, ktoré sa konali v pondelok 8. mája v Saudskej Arábii, nepriniesli žiadny pokrok. Al- Buhrán uviedol, že nepristúpi k dohode pokiaľ nenastane prímerie v hlavnom meste Chartúm. Podľa nemenovaného saudskoarabského diplomata, ktorý si prial zostať v anonymite, si „každá strana myslí, že je schopná v tejto bitke zvíťaziť.“

 

Dôsledky konfliktu presahujú územie Sudánu, nachádzajúceho sa v nestabilnom regióne Afriky, susedí s Červeným morom, Africkým rohom a regiónom Sahel. Z dôvodu jeho strategickej pozície a poľnohospodárskeho bohatstva, je podľa The Guardian atraktívnym pre regionálne mocenské hry, čo komplikuje prechod k civilnej vláde. Aktuálna situácia má dopad aj na okolité krajiny Sudánu, a to predovšetkým na Čad, Etiópiu, v ktorej sa už viac ako dva roky odohráva vojenský konflikt v regióne Tigraj, a Južný Sudán, ktorý v roku 2011 získal nezávislosť od Sudánu. 

Autorka je študentkou žurnalistiky, článok vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancujú SlovakAid a Európska únia.
image

SNÍMKA: Hn Globálne SNÍMKA: Hn Globálne

SNÍMKA: Hn Globálne
01 - Modified: 2024-05-24 21:14:05 - Feat.: - Title: Bezpečnostná rada OSN schválila rezolúciu odsudzujúcu útoky na humanitárnych pracovníkov 02 - Modified: 2024-05-24 18:34:38 - Feat.: - Title: Egypt umožní dodávať pomoc od OSN do Gazy cez prechod Kerom Šalom 03 - Modified: 2024-05-23 22:07:05 - Feat.: - Title: Slovensko sa zdržalo pri hlasovaní o rezolúcii OSN k Srebrenici. Rezort hovorí o stabilite 04 - Modified: 2024-05-23 19:57:19 - Feat.: - Title: OSN po dvoch dňoch obnovila prepravu humanitárnej pomoci z móla pri pobreží Gazy 05 - Modified: 2024-05-23 15:59:52 - Feat.: - Title: Valné zhromaždenie OSN schválilo medzinárodný deň na pamiatku genocídy v Srebrenici, napriek kritike Srbska
menuLevel = 1, menuRoute = svet, menuAlias = svet, menuRouteLevel0 = svet, homepage = false
27. máj 2024 23:39