Majestátna mexická sopka Popocatepetl sa tento týždeň opäť zobudila k životu a vyvrhla obrovské mračná popola, kvôli ktorým muselo 11 dedín v jej okolí zrušiť školské vyučovanie. Sopečný kužeľ prevyšujúci okolitú krajinu však pozorne nesledujú iba miestni obyvatelia - vždy, keď Popocatepetl zadymí, pozorne ho pozorujú desiatky vedcov pomocou siete čidiel, kamier a ďalšieho výkonného vybavenia, píše agentúra AP.
Sopka vysoká 5426 metrov, tiež láskyplne prezývaná El Popo, chrlí toxické výpary, popol a kusy žeravých hornín vytrvalo už takmer 30 rokov - od roku 1994, keď sa prebudila z dlhého spánku. Popocatepetl leží 72 kilometrov juhovýchodne od centra mexického hlavného mesta a vytŕča len niekoľko desiatok kilometrov nad východnými predmestiami tejto megalopole s 22 miliónmi obyvateľov. Mesto sa musí potýkať aj s ďalšími hrozbami - zemetrasením a prepadávajúcou sa pôdou, sopka je však najviditeľnejšou hrozbou - a tiež tou najdôkladnejšou sledovanou.
Okolo vrcholu vulkánu je rozmiestnených šesť kamier a jedna termokamera. Dvanásť seizmologických staníc pracuje nepretržite a podáva správy do riadiaceho strediska v hlavnom meste, kde sa nepretržite strieda celkovo 13 vedcov, expertov v najrôznejších disciplínach. Možnosť včas varovať pred blížiacimi sa oblakmi popola je kľúčová, pretože ľuďom dáva šancu ochrániť sa pred možnými dôsledkami spadu. Na rozdiel od zemetrasenia je tiež sopečná erupcia predvídateľnejšia a pre dostatočné varovanie stačí aj dlhšia meškanie.
Výskumník Paulino Alonso nedávno kontroloval údaje v kontrolnej miestnosti, prevádzkovanej mexickým centrom pre prevenciu katastrof. Ide o zložitú úlohu, ktorá zahŕňa aj sledovanie seismografov merajúcich záchvevy vo vnútri sopky. Tie môžu indikovať pohyb roztavených hornín a plynov sopúchom smerom k povrchu. Svoju úlohu zohráva tiež monitorovanie plynov vyvierajúcich z okolitých zrkadiel a na vrchole vulkánu, alebo mapy ukazujúce pohyb vetra - tie môžu pomôcť určiť, ktorým smerom by sa mračná popola začali v prípade erupcie šíriť. Sily vo vnútri sopky sú také mocné, že môžu dočasne deformovať vrchol, preto kamery a snímače sledujú aj samotný tvar sopky.
Ako však tieto technikálie zrozumiteľne a jasne vysvetliť 25 miliónom laikov, ktorí si zvykli žiť v okruhu 100 kilometrov od Popocatepetl? Úrady zaviedli jednoduchý systém varovania podľa semaforu - zelená znamená bezpečnosť, žltá značí výstrahu a červené nebezpečenstvo.
Po väčšinu rokov od zavedenia tohto systému zostával ukazovateľ zhruba na žltom stupni. Hora sa občas upokojí, ale nikdy nie na dlho. Roztavenú lávu chŕli len zriedka, je skôr výbušný typ: vyvrhuje plyn, popol a žeravé kamene, ktoré sa potom sypú po jej úbočiach.
Kontrolné stredisko sleduje snímače aj v iných štátoch v krajine - Mexiko totiž pozná prírodné katastrofy až príliš dobre, je tu preto umiestnený aj napríklad mexický systém včasného varovania pred zemetrasením. Vzhľadom na to, na ako veľmi mäkkej pôde mexická metropola stojí, jej hrozí skaza aj pri zemetraseniach s epicentrami na stovky kilometrov vzdialenom tichomorskom pobreží. Takéto hlavné mesto spustošila v rokoch 1985 a 2017.
Systém seizmických čidiel pozdĺž pobrežia vysiela správy, ktoré sa šíria rýchlejšie ako rázové vlny zemetrasenia. Akonáhle začnú húkať sirény, môžu obyvatelia mexickej metropoly mať až polminútový náskok na to, aby sa dostali do bezpečia - zvyčajne na ulici pred domom.