Predseda Štátnej dumy, dolnej komory ruského parlamentu, Vjačeslav Volodin vyzval Rusov žijúcich v exile, aby sa vrátili do vlasti, kým to ešte ide. Reagoval tak na výroky českého prezidenta Petra Pavla z rozhovoru pre rozhlasovú stanicu Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda (RFE/RL) o potrebe prísnejšieho dohľadu nad Rusmi žijúcimi na Západe. Podľa Volodinovej interpretácie, citovanej ruskými médiami, "český prezident navrhol Rusov žijúcich v zahraničí zatvoriť do koncentračných táborov".
VIDEO Petr Pavel: Voči Rusom u nás musíme byť obozretní. Monitorovanie ale neznamená sledovať každého:
Vzhľadom na to, čo sa deje, je správne nakoniec zapojiť rozum: dnes sa možno vrátiť (do Ruska), ale zajtra - pri tej hystérii, ktorá je vybičovaná v západnej Európe - tomu tak už byť nemusí," zdôraznil Volodin.
Cena vojny
Ruskí občania doteraz žijúci v západných krajinách by sa po vyjadrení českého prezidenta mali podľa Volodina nevyhnutne zamyslieť "kam to odišli, čo našli a čo ich čaká".
Podľa ruského portálu Meduza nie sú k dispozícii oficiálne údaje o tom, koľko Rusov po rozpútaní vojny proti Ukrajine vo februári 2022 odišlo do cudziny. Neoficiálne sa hovorí o stovkách tisíc.
V rozhovore, ktorý stanica RFE/RL zverejnila vo štvrtok, sa Pavol vyslovil za to, aby Rusi žijúci v západných krajinách podliehali prísnejšiemu dohľadu ako v minulosti, "pretože sú občania krajiny, ktorá vedie agresívnu vojnu". Situáciu prirovnal k "prísnemu dozorovému režimu", v ktorom za druhej svetovej vojny žili Japonci v Spojených štátoch. "To je jednoducho cena vojny," dodal Pavel s tým, že prísnejší dohľad by mali uplatňovať najmä tajné služby.
USA počas druhej svetovej vojny preventívne deportovali viac ako 100-tisíc amerických Japoncov do internačných táborov. Vláda vo Washingtone sa za tento čin neskôr oficiálne ospravedlnila a dotknutým ponúkla finančné odškodnenie.
Len pre rizikových
Pavlova hovorkyňa Markéta Řeháková už v piatok pre RFE/RL odmietla, že by prezident vyzýval na umiestňovanie Rusov do internačných táborov či na akékoľvek ich prenasledovanie. Prísny dohľadový režim by sa nemal vzťahovať na každého jednotlivého ruského občana, ale na tých, pri ktorých sú "rizikové faktory", uviedla hovorkyňa.
Cieľom odkazu na japonských občanov žijúcich v USA počas druhej svetovej vojny bolo ukázať, že "reštriktívne opatrenia voči občanom nepriateľských krajín nie sú ničím novým a boli prijímané aj v minulosti, aj keď tvrdším spôsobom", napísala Řeháková. Prezident nepovedal, že by takéto opatrenia mali byť prijaté teraz, a v žiadnom prípade "nemal na mysli internáciu či akýkoľvek druh prenasledovania", dodala hovorkyňa.
V nedeľňajšej diskusnej relácii Partie Terézie Tománkovej na CNN Prima News Pavel odmietol, že by vyzýval na sledovanie každého ruského občana na území Českej republiky; bezpečnostné zložky by však podľa neho mali sledovať, čo sa v ruskej komunite deje.
"Monitorovanie neznamená sledovanie každého jednotlivého ruského občana. Znamená to plošné sledovanie toho, čo sa v komunite deje a reagovanie na rizikové faktory správania, pretože to je opatrenie, ktoré má za cieľ sledovať bezpečnosť našich občanov, "vyhlásil Pavel.
Zároveň pripomenul výbuch muničného areálu vo Vrbeticiach na Zlínsku v roku 2014, z ktorého české tajné služby podozrievajú príslušníkov ruskej tajnej služby GRU.