„Vaši blízki sú mŕtvi, mrzí ma, že to musím povedať,“ končí svoju analýzu situácie okolo ponorky OceanGate Titan ponorkový veterán Aaron Amick v čase, keď všetci ešte dúfajú v záchranu piatich mužov. Pri každej podobnej tragédii je veľmi ťažké akokoľvek komentovať alebo hodnotiť situáciu. Jednoducho, nie je dostatok informácií. Ale ruku na srdce, len s tým málom, čo vieme, je táto tragédia skutočne prekvapením?
Ako už bolo popísané v predošlých článkoch, projekt OceanGate vykazuje alarmujúce nezrovnalosti, čo sa certifikácie jeho podvodných plavidiel týka. Mohli sme si prečítať očité svedectvá pasažierov, ktorí sa na Titane plavili v minulosti. Zvlášť pri opise 17 skrutiek, ktoré uzatvárajú ponorku zvonku, vstávajú človeku vlasy hrôzou na hlave aj keď práve nie je z odboru. A len tento detail stačí, aby nám bolo celkom logicky jasné, že sa v tomto projekte príliš nepočíta s krízovým scenárom.
Kopulovité okno na prove je jediný možný vchod aj východ. O prípadnom núdzovom opustení ponorky pod vodou, hoci v minimálnej hĺbke, nemôže byť teda ani reč. Milé je konštatovanie bývalého pasažiera, že na palube Titanu je aj improvizovaná toaleta.
Experimentálna ponorka Titan, alebo akokoľvek chceme tento „sud s ľudskou stafážou“ bez akejkoľvek certifikácie nazvať, stratilo kontakt s materskou loďou Polar Prince po jednej hodine a 40 minútach ponoru, zhruba v hĺbke 3 000 metrov. To sa už v minulosti stalo a vzhľadom na problematiku komunikácie pod vodnou (navyše slanou) hladinou sa netreba čudovať. Systém podvodnej komunikácie (nielen ponoriek) je dodnes predmetom zúrivého bádania a výskumu. A treba do...
Zostáva vám 85% na dočítanie.
