Paríž vyjadril podporu Ukrajine, Londýn varoval pred cestami do Ruska po tom, čo šéf Wagnerovej vojenskej spoločnosti Jevgenij Prigožin začal podnikať kroky, ktoré ruské úrady a prezident označujú za ozbrojenú vzburu.
„V súvislosti so situáciou v Rusku sme v sobotu ráno viedli konzultácie s predsedom vlády, ministerstvom obrany a našimi spojencami. Priebeh udalostí za našou východnou hranicou priebežne sledujeme,“ napísal na svojom twitterovom profile poľský prezident Andrzej Duda.
„Prezident (Emmanuel Macron) situáciu pozorne sleduje. Naďalej sa sústredíme na podporu Ukrajiny,“ uviedla podľa AFP francúzska prezidentská kancelária.
Britské ministerstvo zahraničia varovalo pred rizikom ďalších nepokojov v Rusku a odrádzalo od ciest do krajiny. „Objavujú sa správy o vojenskom napätí v Rostovskej oblasti a riziku nepokojov naprieč krajinou. Navyše pre návrat do Británie letecky sú iba obmedzené možnosti,“ uviedlo ministerstvo podľa Reuters.
Aj hovorca nemeckej vlády povedal, že kancelár Olaf Schlolz situáciu v Rusku „pozorne sleduje“, rovnako ako hovorkyňa NATO Oana Lungescuová, ktorá k veci nemala ďalší komentár, a rumunský prezident Klaus Iohannis.
Podobne sa vyjadrila tiež talianska premiérka Giorgia Meloniová, aktuálne dianie v Rusku podľa nej ukazuje, ako ruský útok na Ukrajinu pôsobí nestabilitu v agresorskej krajine.
Estónska premiérka Kaja Kallasová na svojom Twitteri oznámila, že Estónsko posilnilo svoju pohraničnú bezpečnosť, a ubezpečila, že krajina nie je v priamom ohrození. "Vyzývam tiež občanov, aby necestovali do žiadnej časti Ruska," napísala Kallasová.
Predseda Európskej rady Charles Michel uviedol, že taktiež pozorne sleduje vývoj situácie v Rusku a je v kontakte s európskymi lídrami i partnermi zo skupiny G7. "Toto je jednoznačne vnútorná záležitosť Ruska. Naša podpora Ukrajiny a prezidenta Volodymyra Zelenského je neochvejná," skonštatoval v príspevku na sociálnej sieti.
Rozkol medzi elitami
„Slabosť Ruska je zrejmá. Totálna slabosť,“ napísal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na sociálnej sieti Telegram. "A čím dlhšie Rusko bude držať svojich vojakov a žoldniero v našej krajine, tým viac chaosu, bolesti a problémov bude mať samo neskôr," doplnil.
„Rozkol medzi elitami je príliš očividný. Súhlasiť a predstierať, že je všetko v poriadku, nebude fungovať,“ napísal na Twitteri poradca prezidenta Zelenského Mychajlo Podoľak.
Rokovania vodcu ruských žoldnierov Prigožina označil za „protiteroristickú operáciu“ a uviedol, že „v Rusku všetko ešte len začína“.
"Putinova krehká diktatúra padla," uviedol na Telegrame šéf ukrajinskej rozviedky Kyrylo Budanov. Ruskí rivali "sa začali požierať vzájomne medzi sebou kvôli moci a peniazom", dodal a poznamenal, že tým prišla chvíľa pre vycvičených ukrajinských vojakov na oslobodenie krajiny.
„Je tu mnoho nejasností a situácia sa stále vyvíja, ale v každom prípade je jasné, že pre Putina to nie sú dobré správy a pre Rusko tiež nie,“ uviedla Jessica Genauerová, odborníčka na medzinárodné vzťahy na austrálskej Flinders University. „Začínajú sa objavovať trhliny v dôsledku toho, že ruská invázia na Ukrajinu nebola úspešná tak, ako Putin očakával,“ dodala Genauerová podľa denníka The Guardian.
Šanca pre Ukrajinu
„Ide o veľmi významný okamih. Pre Ukrajinu predstavuje obrovskú príležitosť. Očakával by som, že Kyjev zintenzívni protiofenzívu. Ťažko povedať, ako bude Rusko reagovať, ale v ruských vojenských štruktúrach nastane zmätok, od jednotiek v teréne až po samotné špičky. Pre Putina je to zlý deň,“ uviedol spravodajca denníka The Guardian Luke Harding.
„Džin bol vypustený z fľaše,“ napísal bezpečnostný analytik Frank Gardner pre BBC. Situácia sa môže vyvinúť mnohými spôsobmi, v každom prípade ide o skvelé načasovanie pre ukrajinskú armádu a jej protiofenzívu, píše Gardner. Kremeľ a wagnerovci teraz podľa neho budú bojovať medzi sebou a stiahnu svoje najlepšie jednotky z ukrajinského frontu. Dianie by tiež mohlo zásadne podkopať morálku riadnej ruskej armády, dodáva analytik.
Popredný kritik Kremľa, šachista a aktivista Garry Kasparov na Twitteri napísal, že Rusko už padlo pred rokmi a dnes už nie je štát, ale mafiánsky front, kde jednotlivé frakcie bojujú o moc a peniaze. Agresia týchto zložiek sa bude stupňovať s každým ďalším ukrajinským vojenským úspechom, dodal. „Ktokoľvek bude pri moci, či už to bude Putin alebo niekto iný, bude musieť čeliť vyhrážkam a nestabilite,“ napísal Kasparov.
Prigožinova snaha o prežitie
Podľa analýzy najnovšieho diania v Rusku americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) uviedol, že ozbrojený útok na južné veliteľstvo by mal zásadný vplyv na vojnu na Ukrajine, ktorú Rusko vedie, dodáva ISW. Prigožin podľa inštitútu pravdepodobne však neuspeje.
Šéf wagnerovcov použil vyššie spomínané video na „zatiaľ najexplicitnejšiu rétorickú eskaláciu voči ruskému ministerstvu obrany“, píše sa v analýze. Prigožinove najnovšie aktivity sú vyvrcholením jeho snahy o udržanie kontroly nad vlastnými žoldniermi a on sám „pravdepodobne vidí povstanie ako snahu o prežitie“, uvádza ISW.
„Mimoriadna aktivácia domácich bezpečnostných zložiek a jasná reakcia Kremľa naznačujú, že Kremeľ o Prigožinových aktivitách s veľkou pravdepodobnosťou nevedel a výslovne sa stavia proti nim,“ píše aj ISW.
Prigožin v piatok večer obvinil vedenie ruskej armády, že nariadilo raketové útoky na tábory jeho bojovníkov. V reakcii na to prisľúbil, že "zastaví" najvyššie vedenie ruskej armády.
V sobotu ráno vyhlásil, že wagnerovci obsadili veliteľstvo ruskej armády v meste Rostov nad Donom a získali kontrolu nad všetkými miestnymi vojenskými objektami. Neskôr to potvrdil aj ruský prezident Vladimir Putin a povedal, že situácia v Rostove nad Donom je "zložitá". Šéf Kremľa označil toto konanie za "zradu".