Zakladateľ ruskej žoldnierskej skupiny wagnerovcov Jevgenij Prigožin v pondelok - prvýkrát po takmer 48 hodinách - zverejnil viac ako 10 minút trvajúcu hlasovú správu na kanáli Telegram. Tvrdí v ňom, že pochod jeho mužov na Moskvu bol protestom, nie pokusom o prevzatie moci.
Ako uviedla britská stanica BBC, Prigožin vo svojej správe nepovedal nič o tom, kde sa momentálne nachádza. Naposledy bol na verejnosti videný v sobotu, keď terénnym autom odchádzal z juhoruského mesta Rostov na Done, ktoré jeho muži v sobotu ráno obsadili.
Prigožin vo svojej hlasovej správe podrobne opisuje vysokú úroveň výcviku wagnerovcov. Priznáva sa aj k zostreleniu ruských armádnych lietadiel a vrtuľníkov, ktoré boli vyslané, aby sa pokúsili zastaviť postup Wagnerovej skupiny po ruskom území.
O cieli a konci celej operácie, ktorá sa začala v piatok večer a skončila sa v sobotu, Prigožin povedal: "Zastavili sme sa vo chvíli, keď sa útočný oddiel priblížil k Moskve, rozviedka urobila prieskum oblasti a bolo jasné, že bude preliata krv".
Prigožin dodal, že velenie wagnerovcov nadobudlo "pocit, že stačí ukázať to, čo sme sa chystali urobiť". Spresnil, že za rozhodnutím otočiť kolóny bojových vozidiel vagnerovcov, späť stáli dva faktory. Ako prvý uviedol, že wagnerovci nechceli "preliať ruskú krv". Druhým dôvodom bolo, že chceli dať najavo svoj protest, "nie zvrhnúť vládu v krajine".
Vodca Wagnerovej skupiny sa v sobotu s pomocou svojich žoldnierov zmocnil mesta Rostov juhu Ruska a vydal sa smerom k Moskve. Urobil tak po tom, ako v piatok obvinil vedenie ruskej armády, že nariadilo raketové útoky na tábory jeho bojovníkov. Ruské ministerstvo obrany toto obvinenie poprelo.
Situácia sa upokojila v sobotu večer, keď Prigožin oznámil, že svojim jednotkám vydal rozkaz, aby sa vrátili do svojich poľných táborov. Podľa oficiálnej verzie tomu predchádzala dohoda o ukončení vzbury, ktorej uzavretie sprostredkoval Západom neuznaný bieloruský prezident Alexandr Lukašenko.