V Nemecku podľa viac ako 61 percent obyvateľov niekdajšieho východného Nemecka žije nebezpečne mnoho cudzincov. Vyplýva to z dnes zverejnenej štúdie Inštitútu Elsy Frenkelovej-Brunswikovej pri Univerzite Lipsko o politických postojoch východných Nemcov. Výskum okrem iného ukázal, že pätina ľudí v nových spolkových krajinách, ako sa regiónom bývalej Nemeckej demokratickej republiky hovorí, zľahčuje obdobie nacizmu a viac ako tretina považuje vplyv Židov v dnešnej dobe za príliš veľký.
"Náš výskum ukazuje, že teraz si mnoho ľudí vo východonemeckých spolkových krajinách nepraje väčšiu demokratickú spoluúčasť a zabezpečenie základných demokratických práv, ale zdanlivú istotu autoritárskeho štátu," povedal šéf EFBI Oliver Decker, ktorý je jedným z vedúcich štúdie. Tej sa od mája do septembra minulého roka zúčastnilo 3546 respondentov.
Za pravdu Deckerovi dal aj jeho kolega z Univerzity Lipsko a spoluautor práce Elmar Brähler, ktorý na dnešnej tlačovej konferencii povedal, že diktatúru ako lepšie štátne zriadenie vníma vyše 30 percent východných Nemcov.
Viac ako 51 percent obyvateľov nových spolkových krajín si myslí, že Nemecko teraz potrebuje silnú stranu, ktorá by zosobňovala národný koncept spoločnosti. Tretina východných Nemcov by chcela, aby Nemecku pre dobro všetkých vládol tvrdou rukou opäť nejaký vodca.
"Najviac sa pre vládu silnej strany prikláňajú ľudia v Sasku, Sasku-Anhaltsku a Durínsku, silných zástancov má tento názor ale aj v Brandenbursku a Meklenbursku-Prednom Pomoransku," povedal Brähler. Vo všetkých týchto spolkových krajinách je takýto postoj v rôznej miere blízky viac ako päťdesiatim percentám ľudí. Najsilnejší je v Sasku-Anhaltsku, kde ho podporilo 33,7 percenta populácie a čiastočne s ním súhlasilo 19,1 percenta ľudí. Východný Berlín sa od tohto trendu odlišuje, ale aj tu je podpora vlády jednej silnej strany vysoká s asi 39 percentami.
Východní Nemci podľa štúdie zľahčujú dobu nacizmu, pretože 21 percent si myslí, že bez záťaže holokaustu by bol nacistický vodca Adolf Hitler vnímaný ako veľký štátnik. Asi dvadsať percent sa domnieva, že význam zločinov národného socializmu bol veľmi prehnaný, takže v nacizme vidia aj dobré stránky.
Silné zastúpenie vo východonemeckej spoločnosti zastáva antisemitizmus, pretože zhruba tretina respondentov považuje vplyv Židov v dnešnej dobe za príliš veľký. 28 percent je presvedčených, že Židia sa viac ako iní ľudia snažia svoje ciele dosiahnuť s pomocou úskokov.
Viac ako 61 percent Nemcov si myslí, že v Nemecku žije až nebezpečne mnoho cudzincov. A takmer 70 percent sa domnieva, že cudzinci prichádzajú do Nemecka kvôli sociálnym výhodám.
Zo štúdie tiež vyplynulo, že aj keď krajne pravicové a xenofóbne postoje sú na východe Nemecka silne zastúpené, ich rozsah v spoločnosti zostáva dlhodobo stabilný. Pravicovo extrémistický svetonázor jasne zastáva 7,1 percenta obyvateľov, v prvom desaťročí tohto tisícročia to podľa vtedajších prieskumov bolo osem percent.
Výskum tiež ukázal, že dve tretiny obyvateľov nových spolkových krajín sa samy identifikujú ako východní Nemci, hoci mnoho z nich sa vidí aj ako Nemci a občania spolkovej republiky. Jedna štvrtina z obyvateľov východného Nemecka pre seba vníma pád komunistického režimu ako prehru a vysoká je tiež spokojnosť so životom v niekdajšej NDR. Východní Nemci sú totiž nespokojní s tým, ako demokracia v každodennom živote funguje. Dve tretiny ľudí považujú za zbytočné sa politicky vôbec angažovať.
Nespokojnosť východných Nemcov s politickým vývojom sa odráža vo vysokej popularite Alternatívy pre Nemecko, ktorú nemecká kontrarozviedka sleduje kvôli podozreniu z pravicového extrémizmu. Na spolkovej úrovni by strana získala okolo 20 percent hlasov, čo ju po opozičnej konzervatívnej únii CDU/CSU radí na druhé miesto pred sociálnymi demokratmi kancelára Olafa Scholza.
Vo východonemeckých regiónoch si AfD vedie ešte lepšie. V Sasku a Durínsku súčasné prognózy ukazujú, že AfD by tu o rok na jeseň mohla vyhrať krajinské voľby. Minulú nedeľu dosiahla AfD veľký úspech vo voľbách v durínskom okrese Sonneberg, kde získala kreslo krajinskej rady, teda šéfa krajinského okresu. Stalo sa tak prvýkrát, doteraz Alternatíva pre Nemecko žiadneho šéfa okresu nemala. Strana sa tiež netají tým, že by v spolkových voľbách v roku 2025 chcela mať vlastného kandidáta na kancelára.