Nosná raketa s indickou lunárnou misiou Čandraján-3 odštartovala z kozmodrómu Šríharikóta v štáte Ándhrapradéš na juhovýchodnom pobreží Indie. FOTO: TASR/AP

Historický míľnik. Do pretekov o Mesiac sa zapojila India, štart rakety sledovalo desaťtisíc ľudí

Z indického kozmodrómu v piatok odštartovala raketa s indickou sondou Čandrájan-3, ktorá letí k Mesiacu. Doraziť by tam mala 23. augusta. Pokiaľ bude pristátie sondy na Mesiaci úspešné, stane sa India iba štvrtou krajinou, ktorá to dokázala, informoval portál BBC. Podľa indickej vesmírnej agentúry ISRO bol štart úspešný a raketa sa dostala na obežnú dráhu Zeme.

VIdeo: India vypustila raketu Čandrájan-3 na mesačnú misiu:

Rusko dopravilo technológiu na mesiac

Štart, ktorý mnohí označujú za historický, sledovalo blízko kozmodrómu podľa portálu India Today vyše 10-tisíc ľudí, ktorí dorazili napriek horúcemu počasiu. Dopraviť technológiu na Mesiac zatiaľ dokázali len Rusko (respektíve Sovietsky zväz), Spojené štáty a Čína.

Ide o tretiu indickú misiu k Mesiacu, ktorý je od Zeme vzdialený bezmála 400-tisíc kilometrov. V roku 2008 vyslala India družicu Čandrájan-1, ktorá krúžila okolo Mesiaca, ale o rok neskôr bola vyhlásená za stratenú. V júli 2019 India vyslala do kozmu sondu Čandrájan-2, modul sa tesne pred pristátím odmlčal.

História pristátí na Mesiaci

Sonda Čandrájan-3 (Mesačná loď 3) by mala s robotickým vozidlom pristáť blízko južného pólu Mesiaca. Sondu nesie 43 metrov dlhá raketa LVM3, ktorú vyvinula indická vesmírna agentúra ISRO.

Prvé „mäkké“ pristátie na Mesiaci sa podarilo v roku 1966 vtedajšiemu Sovietskemu zväzu s takmer stokilogramovým modulom, v rovnakom roku nasledovalo pristátie americkej sondy. Prvé úspešné pristátie človeka na prirodzenej družici Zeme si pripísali v roku 1969 Spojené štáty vďaka posádke Apolla 11.

India vo vesmíre

Korene indického vesmírneho programu siahajú do 60. rokov minulého storočia. V roku 1962 vznikla na juhu Indie blízko magnetického rovníka raketová základňa v Thumbe (TERLS, štát Kérala). V roku 1969 potom bola založená indická vesmírna agentúra ISRO a o tri roky neskôr Komisia pre kozmonautiku ako vrcholný vládny orgán.
Prvý nosič z indického územia odštartoval 21. novembra 1963. Americká raketa Nike Apache bola schopná vyniesť asi 45 kilogramov do výšky okolo 150 kilometrov. Rakety Indii okrem Spojených štátov dodávali aj Francúzsko (Centaure, Bélier), Veľká Británia (Skua, Petrel) a ZSSR.
Éru vlastných indických rakiet začalo vypustenie jednostupňovej sondážnej rakety Róhiní-75 v apríli 1967 z Thumby. Zariadenie s priemerom 35 milimetrov a hmotnosťou 32 kilogramov vystúpilo do výšky asi desiatich kilometrov.
Prvou indickou družicou vyslanou do vesmíru sa stala Árjabhata s hmotnosťou 360 kg so štyrmi prístrojmi na výskum kozmu. Bola vypustená zadarmo z ruského kozmodrómu Kapustin Jar v apríli 1975.
Na ostrove Šríharikóta v Bengálskom zálive (štát Ándhrapradéš) bola v rokoch 1974 až 1976 postavená skúšobná raketová strelnica a neskôr kozmodróm; v roku 2002 bol kozmodróm premenovaný na pamiatku prvého riaditeľa ISRO na Vesmírne stredisko Satíša Dhavana.
Odtiaľ 18. júla 1980 vyniesla štvorstupňová nosná raketa SLV-3 na obežnú dráhu Zeme družicu Róhiní 1. Misia 35 kilogramového satelitu trvala jeden rok a dva mesiace, a India tak vstúpila ako siedma krajina sveta do „vesmírneho klubu“. Prvý pokus v roku 1979 nevyšiel.
Spolupráca so ZSSR viedla 3. apríla 1984 k letu prvého indického kozmonauta Rakéša Šarmu do vesmíru, kam ho vyniesla loď Sojuz spolu s dvoma ruskými kolegami. Na palube orbitálnej stanice Saljut 7 strávil osem dní.
V roku 1994 India úspešne vyskúšala 44-metrovú raketu PSLV D-2 schopnú vyniesť viac ako jednotonový náklad.
Do spoločnosti krajín schopných dopraviť do vesmíru veľké satelity sa India zaradila 18. apríla 2001, keď na druhý pokus vyslala do vesmíru 49 metrov dlhú a 401 ton vážiacu raketu GSLV-D1, ktorá na obežnú dráhu vyniesla družicu s váhou 1540 kilogramov.
Plnú sebestačnosť v dobývaní vesmíru India preukázala v roku 2008. V apríli ako prvá krajina dokázala dopraviť do kozmu desať satelitov na jedinej nosnej rakete a 22. októbra potom raketa PSLV - C11 vyniesla z Vesmírneho strediska Satíša Dhavana k prvej indickej lunárnej misii družicu Čandraján-1. Tá však kvôli technickým problémom predčasne skončila v auguste 2009.
Prvú medziplanetárnu misiu odštartovala India 5. novembra 2013, kedy vyslala raketu s robotickou sondou Mangalján k Marsu. Satelit s hmotnosťou 1350 kilogramov vstúpil na obežnú dráhu okolo Zeme a po desaťmesačnej ceste sonda 24. septembra 2014 úspešne vstúpila na obežnú dráhu okolo Marsu. India sa vďaka projektu, ktorý si vyslúžil uznanie aj kvôli nízkym nákladom (stál v prepočte 67,2 milióna eur), stala po USA, Rusku a Európe reprezentovanej vesmírnou agentúrou ESA iba štvrtou mocnosťou sveta, ktorá sa dostala k "červenej planéte".
V júli 2019 India vyslala do kozmu sondu Čandrájan-2, mieriacu k Mesiacu. Pristávací modul s hmotnosťou 1,5 tony Vikrám mal podľa plánu dosadnúť v oblasti južného pólu Mesiaca, kde sa ešte nikto o pristátie nepokúsil, ale 6. septembra 2019 sa modul tesne pred pristátím odmlčal. Havária bola podľa ISRO spôsobená závadou softvéru. Z modulu malo vyjsť lunárne vozítko, ktoré by sa venovalo chemickej analýze odobraných vzoriek.

#VESMÍR #MESIAC #INDIA

Svet

Historický míľnik. Do pretekov o Mesiac sa zapojila India, štart rakety sledovalo desaťtisíc ľudí

Rusko dopravilo technológiu na mesiac

História pristátí na Mesiaci

Za priehľadnosť vesmíru môžu prvé galaxie. Vyčistiť ho mali žiarením

Let do vesmíru na rakete z 3D tlačiarne. Vedci testovali motory, vyrábať sa budú dvakrát rýchlejšie

SpaceX prevádzkuje nielen vesmírnu, ale aj námornú flotilu. Tá sa teraz mení

Severná Kórea vykonala ďalšie testy balistických rakiet, potvrdila juhokórejská armáda

Mesiac nás pravdepodobne opúšťa. Z roka na rok sa čoraz viac vychyľuje z obežnej dráhy Zeme