Šéf ruskej žoldnierskej Wagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin v noci z 23. na 24. júna obvinil ruské vojenské velenie z útoku na svojich mužov a oznámil, že ich ruská armáda veľa zabila. Vo videu vyzval na odstránenie armádnych špičiek. Následne Prigožinovi muži prekročili hranice z Ukrajiny, kde sa podieľali hlavne na bojoch o mesto Bachmut, a obsadili všetky armádne stanovištia a tiež letisko v Rostove na Done na juhozápade Ruska.
V meste sídli veliteľstvo Južného vojenského okruhu, ktoré je z veľkej časti zodpovedné za vedenie vojny na Ukrajine. Už skôr sa Prigožin kriticky a nevyberavo vyjadroval na adresu ruského ministra obrany Sergeja Šojgua a šéfa armády Valerija Gerasimova. Podľa dostupných záberov časť obyvateľov mesta Prigožina vítala, iní sa k nemu vyjadrovali kriticky.
Tiícky bojovníkov
S niekoľkými tisíckami svojich bojovníkov sa potom Prigožin vydal v skorých ranných hodinách v sobotu 24. júna po diaľnici M4 na Moskvu. Kolóna čítala niekoľko tisíc mužov s tankmi, obrnenými vozidlami, protilietadlovými zbraňami a civilnými nákladnými autami. Vozidlá postupovali cez Voronežskú oblasť, kde sa stretli len s malým odporom.
Podľa zdroja blízkeho vedeniu Doneckej ľudovej republiky tvorilo kolónu smerujúcu do Moskvy približne 5000 bojovníkov, údajne pod vedením vyššieho veliteľa skupiny Dmitrija Utkina. Ruskí vojenskí blogeri tvrdili, že počet vojakov smerujúcich do Moskvy predstavoval 4000, britská rozviedka odhadovala, že sa povstania zúčastnilo asi 8000 wagnerovcov (vrátane jednotiek, ktoré sa k Moskve nepresunuli). Moskva a ďalšie oblasti kvôli napätej situácii zaviedli protiteroristické opatrenia.
Pri Voroneže, ktorá leží na polovici cesty medzi Rostovom a Moskvou, bola kolóna napadnutá ruskými vzdušnými silami. Podľa neskorších správ ruského exilového serveru Meduza si ozbrojená vzbura Wagnerovej skupiny vyžiadala životy 13 ruských letcov. Smrť neurčitého počtu príslušníkov letectva, ktorí zahynuli počas vzbury, potvrdili neskôr aj oficiálne úrady. Desať ich údajne zahynulo v zostrelenom vojenskom lietadle Il-22, dvaja piloti zahynuli v troskách zostreleného bojového vrtuľníka Ka-52.
Vzbúrenci sa potom dostali do Lipeckej oblasti a jej metropoly Lipecka, ktorá leží asi 400 kilometrov od Moskvy. Rovnako ako na iných miestach, ktorými wagnerovci prechádzali, hlásili miestne úrady v Lipeckej oblasti poničenie vozoviek ťažkou vojenskou technikou. Počas krátkeho ťaženia prekonali vzdialenosť vyše 700 kilometrov.
Putin videl zradu
Ruský prezident Vladimir Putin po vypuknutí vzbury hovoril o "dýke vrazenej do chrbta", akciu označil za zradu Ruska a povedal, že jej vodcovia budú tvrdo potrestaní. Podporu Putinovi vyjadrili všetci najvyšší predstavitelia Ruska.
Zahraničné reakcie na rýchly vývoj diania v Rusku boli popoludní 24. júna skôr zdržanlivé, predstavitelia pobaltských a európskych štátov a Spojených štátov uviedli, že o situácii medzi sebou rokujú, pozorne ju sledujú a vyzvali obyvateľov, aby do Ruska nejazdili.
Ešte 24. júna večer ale ruská tlač prekvapivo informovala, že sa bieloruskému vodcovi Alexandrovi Lukašenkovi podarilo dohodnúť s Prigožinom návrat bojovníkov na základne. Prigožin to vzápätí potvrdil a neskôr médiá uviedli, že sa wagnerovci sťahujú z Rostova na Donu. Dohodu neskoro večer potvrdil aj Kremeľ. Oznámil tiež, že Prigožin ani wagnerovci, ktorí sa akcie zúčastnili, nebudú stíhaní a Prigožin, ktorý dohodu zdôvodnil tým, že nechcel, aby bola "preliata ruská krv", sa v rámci dohody presunie do Bieloruska.
Wagnerovci sa z obsadených miest stiahli počas nedele 25. júna. Cieľom ťaženia na Moskvu nebolo podľa nich zvrhnúť ruské vedenie, akcia ale poukázala na závažné problémy ruskej armády so zabezpečením bezpečnosti krajiny, uviedol 26. júna v audionahrávke zverejnenej na sociálnej sieti Telegram Prigožin. Putin v ten istý deň v prejave k národu vyzval členov Wagnerovej skupiny, aby vstúpili do armády, alebo odišli do Bieloruska.
Odovzdanie zbraní
O deň neskôr ruské ministerstvo obrany oznámilo prípravy na odovzdanie zbraní wagnerovcov armáde. Podľa správy ministerstva obrany z minulého týždňa Wagnerova skupina doteraz odovzdala na 2000 kusov vojenského vybavenia a zbraní vrátane raketometov Grad či tankov.
Minulý týždeň prezidentský hovorca Dmitrij Peskov uviedol, že Putin prijal päť dní po vzbure žoldnierov Prigožina v Kremli. Spolu s ním sa stretol aj s viac ako 30 ďalšími ľuďmi z vedenia skupiny a veliteľmi.
Bieloruský líder Alexander Lukašenko síce pôvodne povedal, že Prigožin dorazil do Bieloruska, o niekoľko dní neskôr však tvrdil, že šéf wagnerovcov je na území Ruska. Jeho terajšie miesto pobytu nie je známe. Podľa telegramového kanála spojeného s wagnerovcami sa do Bieloruska presúva či sa už presunulo na 10-tisíc členov tejto skupiny. Minsk vo štvrtok oznámil, že špeciálne jednotky bieloruskej armády budú cvičiť so členmi Wagnerovej skupiny pri hraniciach s Poľskom.
Prezident Vladimir Putin po vzbure wagnerovcov uviedol, že žoldnierov platil štát, hovoril o sume 86 miliárd rubľov od vlaňajšieho do tohtoročného mája z ruského rozpočtu. Ďalších 110 miliónov rubľov podľa Putina ruský štát vyčlenil na "výplaty poistenia", čo sú podľa médií príspevky rodinám zosnulých wagnerovcov.
Neúspešná vzbura
Predtým Moskva opakovane tvrdila, že Wagnerova súkromná vojenská spoločnosť nie je so štátom nijako prepojená. Putin minulý týždeň tiež povedal, že po neúspešnej vzbure ponúkol príslušníkom Wagnerovej skupiny, aby ďalej bojovali na Ukrajine pod vedením svojho "priameho" veliteľa, wagnerovca s prezývkou Šedý.
Putin to povedal v rozhovore, ktorý vytlačil ruský denník Kommersant. Vyhlásil, že ním menovaný wagnerovec bol posledných 16 mesiacov skutočným veliteľom skupiny.
Pozornosť tiež vyvolala správa o údajnom zadržaní ruského generála Sergeja Surovikina. Niektoré telegramové kanály podporujúce vojnu na Ukrajine tvrdili, že bol generál zadržaný už v nedeľu 25. júna a bol umiestnený do moskovskej väzobnej väznice Lefortovo. Podľa amerického denníka The New York Times, ktorý sa odvoláva na zdroje zo spravodajských služieb, Surovikin o chystanej vzbure vedel. Nie je ale jasné, či šéfovi wagnerovcov Prigožinovi nejakým spôsobom v plánovaní akcie pomáhal.
Surovikin od vlaňajšieho októbra do tohtoročného januára velil ruským inváznym vojskám na Ukrajine, potom ho na tomto poste nahradil náčelník generálneho štábu Valerij Gerasimov.
Podľa americkej spravodajskej televízie CNN bol dokonca Surovikin tajne významným členom Wagnerovej skupiny. Šéf obranného výboru ruského parlamentu Andrej Kartapolov neskôr povedal, že sa Surovikin rekreuje a nie je teraz k dispozícii. Americkýdenník The Wall Street Journal uviedol, že po vzbure ruské úrady zadržali a vypočúvali vyše desať vysokopostavených armádnych predstaviteľov vrátane Surovikina.