Švédska vláda nariadila 15 štátnym zložkám vrátane armády, polície či daňového úradu, aby posilnili svoju schopnosť predchádzať teroristickým útokom. Dnes o tom informuje portál The Local. Švédska bezpečnostná služba SÄPO tento týždeň varovala, že bezpečnostná situácia v krajine sa zhoršila po protestných akciách s pálením koránu.
Výtlačky koránu boli tento rok spálené na viacerých demonštráciách vo Švédsku i Dánsku, čo vyvolalo pobúrenie v moslimskom svete. Švédska vláda incidenty odsúdila, uviedla však, že v rámci zásad slobody slova nemôže pálenie moslimskej svätej knihy zakázať.
Švédsko sa následkom tohto vývoja podľa premiéra Ulfa Kristerssona stalo "prioritným" cieľom potenciálneho teroristického útoku. Predtým bolo podľa neho len "legitímnym" cieľom. Kristersson o tom informoval vo štvrtok večer na svojom instagramovom profile a odvolával sa pri tom na informácie tajnej služby.
Na vytváraní obrazu o Švédsku ako protimoslimskej krajine má podľa ministra civilnej obrany Carla-oskara Bohlina podiel tiež ruská dezinformačná scéna.
Švédska tajná služba SÄPO podľa stanice Euronews uviedla, že Švédsko sa v očiach niektorých premenilo "z tolerantnej krajiny na krajinu nepriateľskú voči islamu a moslimom, v krajine, kde sú útoky na moslimov podporované štátom a moslimské deti unášané tajnou službou".
Dezinformácie o Švédsku nenadobudli na intenzite len v súvislosti s incidentmi s pálením koránu, ale už skôr kvôli otázke švédskeho vstupu do Severoatlantickej aliancie. To zatiaľ neschválilo Turecko a Maďarsko.
Švédsko bolo podľa výskumu Pew Research Center v posledných rokoch na prvých priečkach medzi európskymi krajinami, do ktorých mieria moslimskí migranti. V roku 2016 tvorili moslimovia 8,1 percenta švédskej populácie, zatiaľ čo európsky priemer bol 4,9 percenta a v Česku to bolo 0,2 percenta.