Britský premiér Rishi Sunak dnes v rozhovore s rádiom LBC potvrdil, že klimatická neutralita je pre jeho vládu prioritou, Británia ale podľa neho potrebuje "rozvážny a pragmatický" prístup. Postoj vládnucich konzervatívcov ku klíme je v britskom verejnom priestore čoraz častejšie predmetom sporov, okrem iného kvôli stovkám nových licencií na ťažbu ropy a plynu v Severnom mori, ktoré vláda nedávno schválila.
"Klimatická neutralita pre mňa je dôležitá, mám deti a chcem im nechať životné prostredie v lepšom stave, ako sme ho našli," povedal Sunak. Ťažbu v Severnom mori však v odpovedi na telefonický dotaz poslucháčky obhajoval. Británia podľa neho aj po dosiahnutí klimatickej neutrality bude štvrtinu svojej energie získavať z fosílnych palív a preto dáva zmysel ich ťažiť "doma".
Menšia závislosť
"Je lepšie ťažbou podporovať ekonomiku, vytvárať pracovné miesta, byť menej závislý od diktátorov ako je Vladimir Putin a tiež znižovať uhlíkovú stopu tým, že nemusíme nič dovážať. To sú podľa mňa všetko rozumné dôvody (na schválenie ďalších licencií), "povedal dnes Sunak.
Britská vláda si dala za cieľ dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050, a hoci podľa premiéra svoje emisie skleníkových plynov znižuje najrýchlejšie zo skupiny vyspelých ekonomík G7 a oproti 90. rokom minulého storočia ich znížila takmer na polovicu, súčasné opatrenia na naplnenie tohto cieľa nie sú podľa projekcií odborníkov dostatočné 2000.
Aby bol rok 2050 realistickým cieľom, musela by Británia do konca tohto desaťročia oproti 90. rokom produkovať skleníkových plynov o 68 percent menej, píše BBC.
"Nemali by sme si od nikoho nechať dávať prednášky. Naše čísla sú fantastické, lepšie ako tie ostatné krajiny," poznamenal dnes Premiér v rozhovore.
Klimatická opatrenia
Británia sa rovnako ako Európska únia rozhodla zakázať výrobu nových áut so spaľovacími motormi a investuje do obnoviteľných zdrojov energie, prekážkou je však ekologické bývanie. Británia má najhustejšiu sieť plynových rozvodov z celej Európy, čo domácnosti podnecuje k tomu, aby plyn využívali na varenie aj kúrenie, to podľa denníka The Guardian teraz robí až 85 percent domácností.
Vláda chce vec riešiť dotáciami pre inštaláciu až 600-tisíc tepelných čerpadiel každý rok do roku 2028. Minister pre miestny rozvoj Michal Gove však na konci júla varoval, že vláda musí brať do úvahy, koľko opatrení budú stáť každého jednotlivca a rovnako ako dnes Sunak hovoril o potrebe "rozvážneho" prístupu.
Rok 2050 ako termín pre klimatickú neutralitu vychádza zo záväzku parížskych dohôd, ktoré podpísalo 197 štátov, obmedziť oteplenie planéty na 1,5 stupňa Celzia v porovnaní s hodnotami pred priemyselnou revolúciou.
Klimatická neutralita de facto znamená nevypúšťať do ovzdušia viac skleníkových plynov, ako oxid uhličitý, metán alebo oxid dusný, ako dokáže planéta v lesoch a oceánoch absorbovať a zamedziť tak silnejšej zmene klímy.