Tradičnú extrémistickú a xenofóbne populistickú scénu v Česku zatienilo v prvej polovici tohto roka takzvané antisystémové hnutie. Myslenie časti českej spoločnosti tiež silne ovplyvnilo hybridné pôsobenie zo strany Ruska. Uviedlo to české ministerstvo vnútra v správe o extrémizme za prvý polrok 2023, ktorú zverejnilo vo štvrtok, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
Antisystémové hnutie tvoria rôzne skupiny, alebo často len jednotlivci. Navonok sa ale snažia pôsobiť dojmom masových a dobre organizovaných subjektov. V porovnaní s pôvodnými skupinami z doby pred covidom je toto hnutie zrejme vitálnejšie. Ich predstavitelia sa zaštiťujú rôznymi konšpiračnými teóriami.
Ďalším špecifikom bola snaha bagatelizovať ruské zločiny na Ukrajine a vykresľovať členské krajiny NATO ako vojnových štváčov. Za týmto účelom zakladali rôzne tzv. "mierové iniciatívy". V rámci antisystémového hnutia tiež rezonovala myšlienka, že Česko nie je legitímnym štátom a stále existuje Česko-Slovensko.
Najviac priaznivcov majú medzi ľuďmi staršími než 40 rokov, rezort preto píše o vzbure ľudí stredného či vyššieho veku, ktorí majú existenčné obavy. Niektoré "osobnosti" hnutia túto frustráciu svojich priaznivcov účelovo zneužívajú, aby získali popularitu alebo finančný či politický zisk.
Z ďalších sledovaných oblastí extrémistickej scény rezort vnútra zaznamenal aj viaceré rasisticky motivované prejavy namierené proti imigrantom, Rómom či Ukrajincom.
V sledovanom období rezort zaevidoval aj veľké množstvo aktivít proruského hybridného pôsobenia, ktoré bolo namierené proti Česku a jej podpore Ukrajiny.
"Okrem kontinuálnej produkcie dezinformácií a podpory antisystémových prúdov sem možno zaradiť opakované kybernetické útoky, poplašné správy či zastrašovanie oponentov," spresnilo ministerstvo. Cieľom týchto snáh je podľa neho permanentne podkopávať a oslabovať piliere demokratického systému v ČR, dodal rezort.