Takmer 80-tisíc ľudí, čiže približne 30 percent obyvateľov Hirošimy, zahynulo 6. augusta 1945 po tom, keď americké letectvo zhodilo na toto japonské mesto atómovú bombu. Svet spoznal pred 78 rokmi skazonosnú silu atómových zbraní.
Dátum zhodenia atómovej bomby na Hirošimu sa stal Svetovým dňom boja za zákaz jadrových zbraní. Známy je tiež pod názvom Deň Hirošimy.
Smrtiaci účinok
O tri dni neskôr, 9. augusta 1945, zhodilo americké letectvo atómovú bombu aj na japonské mesto Nagasaki. Odvtedy je 9. august Dňom Nagasaki.
V Spojených štátoch sa už počas druhej svetovej vojny podarilo realizovať tzv. manhattanský projekt, ktorého cieľom bolo zostrojiť atómovú bombu. Prvý pokus uskutočnili pri meste Alamogordo v Novom Mexiku 16. júla 1945. Prakticky vzápätí nato vydal americký prezident Harry Truman rozkaz na zhodenie prvých atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki.
"Tento záznam je určený pre dejiny. Dajte si pozor, čo hovorím. Zhodíme prvú atómovú bombu!" Tieto slová vyriekol v pondelok ráno 6. augusta 1945 plukovník Paul Tibbets, veliteľ 14-člennej posádky bombardéra Boeing B-29 Superfortress, nazvaného Enola Gay.
Krátko nato, o 8:15 miestneho času, zhodili nad Hirošimou, prístavným mestom na ostrove Honšu, z výšky približne desať kilometrov jadrovú nálož na padáku, ktorá explodovala asi 600 metrov nad mestom. Prvá atómová bomba, nazvaná Little Boy (Chlapček), vážila viac ako štyri tony a bola päť metrov dlhá.
Výbuch zničil dve tretiny mesta, v centre Hirošimy zostalo stáť len 20 budov, ktoré boli postavené z betónu. Rádioaktívne žiarenie malo smrtiaci účinok v okruhu jedného kilometra od miesta výbuchu.
Tisíce jadrových hlavíc
Bezprostredne po výbuchu zahynulo takmer 80-tisíc ľudí, vyše 100-tisíc utrpelo ťažké zranenia a viac ako 13-tisíc zostalo nezvestných. V nasledujúcich rokoch zomierali desaťtisíce ďalších ľudí na choroby spôsobené rádioaktívnym ožiarením. Do konca roka 1945 sa počet úmrtí v Hirošime zvýšil na takmer 140-tisíc a v roku 1950 dosiahol hranicu 200-tisíc.
Jadrovú apokalypsu pripomína pamätný komplex na mieste epicentra výbuchu — Ústrednom námestí v Parku mieru. Prvý úradujúci americký prezident, ktorý zavítal do Hirošimy od roku 1945, bol 27. mája 2016 Barack Obama.
Na svete sa v súčasnosti nachádza takmer 10-tisíc jadrových hlavíc pripravených na použitie. Hoci sa ich počet v porovnaní s časmi studenej vojny, keď ich bolo viac ako 70-tisíc, zásadne znížil, vzhľadom na konflikty a atmosféru nedôvery predstavujú vážnu hrozbu.
Potvrdzuje to aj výročná správa Štokholmského inštitútu pre výskum mieru, ktorú táto nezávislá organizácia zverejnila v polovici júna 2023. Vyplýva z nej, že štáty s jadrovými zbraňami vzhľadom na vojnu na Ukrajine a celkovo sa zhoršujúcu bezpečnostnú situáciu vo svete posilňujú svoje nukleárne arzenály.
"Globálne znižovanie počtu aktívnych jadrových hlavíc sa zjavne zastavilo a ich počty znova rastú," píše sa v správe SIPRI. Počet aktívnych nukleárnych zbraní sa v roku 2022 zvýšil o 86 na celkovo 9576.
Podľa SIPRI disponuje jadrovými zbraňami deväť krajín: okrem najväčších jadrových veľmocí Ruska a USA, ktoré vlastnia približne 90 percent jadrových zbraní, sú nimi Čína, Francúzsko, Británia, Pakistan, India, Izrael a Severná Kórea.
Navyše, 16. júna 2023 šéf Kremľa Vladimir Putin potvrdil, že do Bieloruska dodalo Rusko prvú časť taktických jadrových hlavíc, ktoré majú byť rozmiestnené na bieloruskom území.