Už vyše 50 rokov čelia každodennej diskriminácii a potláčaniu ľudských práv. Pred šiestimi rokmi sa stala moslimská menšina v juhozápadnom štáte Rakhine terčom genocídy, počas ktorej vojenská junta usmrtila podľa odhadov OSN viac ako deväťtisíc ľudí. Aj napriek celosvetovej medializácii sú však medzinárodné snahy o zlepšenie situácie v niekdajšej Barme málo efektívne. Rohingovia v Mjanmarsku tak naďalej čelia útokom zo strany milície, ktorá im už viac ako mesiac odopiera humanitárnu pomoc po ničivom cyklóne Mocha.
V polovici mája napáchala rozsiahla tropická búrka na území Mjanmarska a Bangladéša rozsiahle škody, ktoré doteraz nebolo možné presne vyčísliť. Cyklón po sebe zanechal stovky mŕtvych a ranených, ale aj ľudí bez strechy nad hlavou. Jedna z najhorších situácií po živelnej pohrome vznikla na západe Mjanmarska, v chudobnom štáte Rakhine, kde spolu s ďalšími menšinami prebývajú najmä Rohingovia. Drvivá väčšina z nich je pre katastrofálnu ekonomickú a politickú situáciu v regióne odkázaná na humanitárnu pomoc zo zahraničia. Tá je však pre zásahy mjanmarskej junty minimálna.
Podľa Úradu pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHOA) je hlavným dôvodom minimálnej pomoci v zasiahnutých regiónoch práve mjanmarská vláda. Štát totiž viac ako mesiac po devastujúcom cyklóne neudelil medzinárodným organizáciám povolenie na vstup a poskytovanie humanitárnej pomoci zahraničnými dobrovoľníkmi. „Mesiac po tom, ako cyklón Mocha zasiahol mjanmarskú pobrežnú oblasť 14. mája, úrady de facto pozastavili humanitárny prístup do Rakhine, čím zastavili distribúciu pomoci postihnutým komunitám na záchranu životov,“ uvádzajú vo vyhlásení OCHOA.
Rohingovia trpia a umierajú
Situáciu po cyklóne nám opísal Ro Khin Maung, rohinský aktivista a spoluzakladateľ organizácie Rohingya Youth Association, ktorá sa venuje vzdelávaniu a pomoci mladým ľuďom v utečeneckých táboroch. „Cyklón Mocha napáchal rozsiahle škody v Bangladéši a Mjanmarsku. Nedá sa to presne vyčísliť, no počas cyklónu zomrelo najmenej 200 Rohingov. Mjanmarská armáda zámerne znižuje dosah medzinárodnej pomoci v postihnutých oblastiach, čo celú situáciu výrazne zhoršuje,“ priblížil.
Podľa Maunga je za zákazom humanitárnej pomoci v postihnutých regiónoch politická agenda. Podobné zásahy zo strany vlády v posledných rokoch už zažil. „Potvrdilo sa to už viackrát, či už to bolo napádanie a utláčanie Rohingov, alebo genocída. Teraz zase ľuďom odopreli humanitárnu pomoc. Nedokážem pochopiť, čo za vládu je schopná urobiť niečo podobné. Takáto armáda nemá žiadne morálne hodnoty,“ opísal situáciu v Mjanmarsku.
Prvotné humanitárne misie, ktoré začali prakticky ihneď po cyklóne Mocha, dokázali pomôcť len časti ohrozených ľudí v Rakhine a ďalších oblastiach. OCHOA odhaduje, že sa im až do zákazu podarilo poskytnúť zásoby jedla približne 300-tisíc obyvateľom, pričom viac ako tretine z nich poskytli dobrovoľníci prístrešky.
Medzinárodné úsilie je aj napriek dostatku dobrovoľníkov a iniciatívy málo efektívne. Uznesenie Bezpečnostnej rady OSN z konca minulého roka, v ktorom štáty vyzvali na okamžité ukončenie všetkých foriem násilia na Rohingoch, tak ostáva platné len na papieri. „Medzinárodná komunita musí urobiť viac. Nesmú sa len prizerať na to, čo sa deje v Mjanmarsku, musia konať,“ nalieha Maung.
Brutálna kampaň ich vyhnala z krajiny
Utláčanie Rohingov má pramene už v 40. rokov 20. storočia. Od nadobudnutia nezávislosti Barmy v roku 1948 čelia pravidelným prejavom vykorisťovania a násilia zo strany štátu. Zažili už oficiálne, ale aj neoficiálne prenasledovanie vrátane obmedzovania slobody pohybu a práva uzavrieť manželstvo.
„Už niekoľko desaťročí sú im upierané základné ľudské práva, nedisponujú štátnou príslušnosťou, ktorá im v 80. rokoch 20. storočia bola odobraná mjanmarskou vládou a odvtedy sú vystavení systematickému násiliu a útlaku zo strany nacionalistických militantných hnutí a aj vlády v Mjanmarsku,“ priblížila Mária Kočnerová, vedúca Katedry politológie a euroázijských štúdií Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.
Situácia v krajine sa pre nich výrazne zhoršila po tom, čo bol v roku 1982 prijatý zákon o občianstve, ktorý Rohingom odopiera právo na občianstvo. V krajine sú odvtedy označovaní väčšinovou populáciou Barmčanov za bangladéšskych migrantov.
Snahy vojenskej junty sa vystupňovali natoľko, že vláda v roku 2017 spustila brutálnu kampaň proti Rohingom. Vraždy a útoky prinútili ich komunitu utiecť do okolitých krajín na čele s Bangladéšom. Dáta Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) naznačujú, že len v danom roku migrovalo z Mjanmarska do Bangladéša takmer 560-tisíc utečencov.
V susednej krajine však na slobodu čakali márne. I keď Bangladéš doteraz prichýlil už milión utečencov, Rohingovia tam čelia viacerým komplikáciám. Keďže zákonom z roku 1982 prakticky zo dňa na deň prišli o občianstvo, nemajú k dispozícii osobné doklady a zároveň nie sú evidovaní v žiadnej štátnej databáze. Prakticky možno tvrdiť, že podľa barmskej vlády ani neexistujú.
Zlé podmienky pre život ich neodradili
V utečeneckých táboroch v Bangladéši žijú Rohingovia v katastrofálnych podmienkach. Sú obmedzení na pohybe a voľne z nich nemôžu vychádzať. Veľká časť z nich čaká na to, že sa situácia zlepší. Aj napriek tomu sa tam cítia bezpečnejšie a návrat do Mjanmarska nateraz nezvažujú. „Verím, že nás nikto nemôže premiestniť z Bangladéša bez toho, aby sme o to sami žiadali. Toho sa teraz neobávam. To však neznamená, že sme tu v bezpečí,“ poznamenal Maung.
I keď je návrat do ich rodnej krajiny nateraz v nedohľadne, Rohingovia sa aj po rokoch utláčania nevzdávajú. Príkladom je aj Ro Khin Maung, ktorý v utečeneckých táboroch vzdeláva mladšie generácie.
„Napriek tomu, že na rohinskú komunitu vytvára armáda neustály nátlak, naši mladí majú nádej. Naša spoločnosť veľmi trpí, no snažíme sa vytvoriť prostredie, ktoré pomôže deťom lepšie pochopiť našu kultúru a identitu. Pokúšame sa mladým poskytnúť potrebný tréning na to, aby rozumeli celej situácii. Robíme pre nich napríklad rôzne školenia a kurzy. Chceme vytvoriť silnú generáciu s vodcovskými schopnosťami, ktorá bude schopná bojovať za svoje práva a bude vypočutá,“ priblížil snahy organizácie.
Chaos v krajine
Podobné zásahy junty v Mjanmarsku nie sú nezvyčajné. Odkedy vo februári roku 2021 prebrala kontrolu nad štátom armáda, v krajine panujú rozsiahle rozbroje a občianska vojna. Následkom vojenského prevratu boli tisícky mŕtvych, ale aj veľká migračná kríza, ktorá pretrváva dodnes.
Podľa reportéra Jonathana Heada má prehlbujúca sa kríza viacero faktorov, hlavným dôvodom však má byť strata vplyvu armády v krajine. Mjanmarsko totiž po konci druhej svetovej vojny dlhodobo pretrvávalo pod kontrolou generálov. Aj napriek viacerým pokusom o štátny prevrat však armáda vždy dokázala odvrátiť scenár slobodných volieb. A to až do roku 2015, keď sa proti strane USDP, podporovanej armádou, postavilo demokratické hnutie NLD na čele s Aun Schan Su Ťij, laureátkou Nobelovej ceny za mier z roku 1991.
„Možno to armáda neočakávala, ale Aun Schan Su Ťij si počínala neuveriteľne dobre. Keď však v roku 2020 prišli ďalšie voľby, darilo sa jej ešte lepšie. Jej strana získala prevažnú väčšinu hlasov, to zrejme bolo pre mjanmarských generálov priveľa. Cítili, že príliš strácajú kontrolu,“ uviedol Head pre americkú verejnoprávnu televíznu sieť PBS.
To, čo teraz prežívajú občania v krajine, je podľa neho už len následkom dlhotrvajúceho boja medzi armádou a jej odporcami. Chaos a ekonomickú nestabilitu zároveň podporuje skutočnosť, že naprieč Mjanmarskom existuje viacero nezávislých ozbrojených skupín. Tie síce oponujú armáde, no málokedy medzi sebou spolupracujú. V mnohých prípadoch ide o nekoordinované útoky, ktoré nedosahujú dostatočné výsledky. Opozícii zároveň v posledných rokoch chýba výraznejšia osobnosť, ktorá by dokázala zjednotiť snahy o zvrhnutie armádou dosadenej vlády.
Mjanmarsko tak už niekoľko rokov zvádza boje, na ktoré najviac doplácajú tie najzraniteľnejšie skupiny jeho obyvateľov – menšiny. „V štáte, kde neplatia akékoľvek pravidlá, je situácia marginalizovaných skupín kritickejšia, čo je momentálne prípad etnickej skupiny Rohingov v Mjanmarsku,“ zhrnula Kočnerová.
Autorom článku je Florián Meričko, študent Katedry žurnalistiky FiF UK v Bratislave. Článok vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje Človek v ohrození. Program spolufinancuje SlovakAid a Európska únia.