Bývalý hlavný prokurátor Medzinárodného trestného súdu varoval, že Azerbajdžan chystá genocídu Arménov žijúcich v oblasti Náhorného Karabachu, a vyzval Bezpečnostnú radu OSN, aby problém predložila medzinárodnému tribunálu.
Správa, ktorú dnes podľa agentúry AP predložil Luis Moreno Ocampo, tvrdí, že azerbajdžanská blokáda jedinej pozemnej cesty vedúcej z Arménska do Náhorného Karabachu vážne obmedzuje dodávky potravín, liekov a ďalších základných potrieb pre asi 120-tisíc ľudí žijúcich v horskej enkláve.
Fyzické zničenie Arménov
"Existuje rozumný základ pre domnienku, že sa pácha genocída," hovorí sa v Ocampovej správe. Dokument pripomína, že OSN definuje genocídu ako úmyselné prispôsobenie životných podmienok tak, aby spôsobili fyzické zničenie skupiny ľudí.
"Nie sú tu žiadne krematória ani útoky mačetami. Hladovanie je neviditeľná zbraň genocídy. Bez náhlych dramatických zmien bude táto skupina Arménov v priebehu niekoľkých týždňov zničená," uvádza sa v správe.
Náhorný Karabach je súčasťou Azerbajdžanu, ale enklávu za podpory Jerevanu aj s priľahlým územím ovládli tamojší arménski separatisti v krvavej vojne, ktorá sa skončila v roku 1994. V šesťtýždňovej vojne zvedenej s Arménskom na jeseň 2020 dobyl Azerbajdžan späť okresy susediace s enklávou.
Vojnu ukončilo prímerie sprostredkované Ruskom. Odvtedy zostala jediná pozemná cesta, známa ako Lačinský koridor, ktorá spája Karabach s Arménskom. Voľný pohyb po tejto ceste mali zabezpečovať ruskí vojaci, rozmiestnení ako mierové sily v regióne.
Lačinský koridor zablokovaný
Argentínsky právnik Ocampo býval prvým prokurátorom ICC, predtým zohral dôležitú úlohu pri prechode Argentíny k demokracii. Baku jeho správu odmietlo a uviedlo, že správa obsahuje nepodložené obvinenia a nariekanie. "Je neobjektívny a skresľuje skutočnú situáciu na mieste a predstavuje vážne faktické, právne a vecné chyby," povedal AP Hikmet Hadžijev, poradca azerbajdžanského prezidenta Ilhama Alijeva.
Lačinský koridor vlani v decembri zablokovali demonštranti, ktorí sa označovali za ochrancu životného prostredia. Azerbajdžan neskôr zriadil na ceste vojenské kontrolné stanovište a zablokoval premávku vozidiel, ktoré údajne prepravovali zbrane a ďalší kontraband.
V pohraničnej obci Kornidzor už dva týždne čaká na povolenie prekročiť hranice s Azerbajdžanom 19 kamiónov naložených približne 360 tonami liekov a potravín.
Arménska vláda žiadala o povolenie, aby kamióny mohli prekročiť hranice, a poskytla údaje o prevážanom náklade, ale Azerbajdžan doteraz neodpovedal, povedal AP Vadim Sargsjan z krízového štábu pre Karabach, vytvoreného arménskou vládou.
Humanitárna iniciatíva
"Bohužiaľ, došlo k mnohým pokusom z azerbajdžanskej strany manipulovať touto situáciou. Dúfame len, že táto humanitárna iniciatíva bude prijatá ako humanitárna a bude dovolený náklad doviezť na miesto, "povedal.
Medzinárodný výbor Červeného kríža sa tiež sťažoval, že počas blokády nesmel dodať pomoc do izolovanej enklávy, hoci mu bolo dovolené evakuovať obmedzený počet pacientov do Arménska, aby im mohla byť poskytnutá lekárska starostlivosť.
Ocampo uviedol, že BR OSN by mala vec postúpiť ICC, čo je krok nevyhnutný na to, aby sa ICC o situáciu zaujímal, pretože Azerbajdžan nie je signatárom statusu zriaďujúceho tento súd.
Nie je jasné, či by Rusko ako stály člen BR OSN použilo právo veta. Rusko čelí ustavičnej kritike za netečnosť ruského kontingentu voči blokáde.
"Rusko, zodpovedné za udržiavanie mieru v Náhornom Karabachu, a Spojené štáty, ktoré presadzujú súčasné rokovania medzi Arménskom a Azerbajdžanom, sú účastníckymi štátmi Dohovoru o genocíde. Majú výsostné postavenie, aby tejto genocíde zabránili. Ich intenzívna konfrontácia kvôli vojne na Ukrajine by nemala z Arménov urobiť vedľajšie obete, "napísal Ocampo.