Ruský oligarcha a miliardár Jevgenij Prigožin stojí na čele ruskej vojenskej Wagnerovej skupiny, ktorá sa tento rok v júni pokúsila o ozbrojenú vzburu proti vedeniu ruskej armády a ruskému ministerstvu obrany.

V noci z 23. na 24. júna Prigožin obvinil ruské vojenské velenie z útoku na svojich mužov a oznámil, že ich ruská armáda veľa zabila a vyzval na odstránenie armádnych špičiek. Jeho muži potom prekročili hranice z Ukrajiny, kde sa podieľali hlavne na bojoch o mesto Bachmut, a obsadili všetky armádne stanovištia a tiež letisko v strategicky významnom Rostove na Done.

S niekoľkými tisíckami svojich bojovníkov sa potom Prigožin vydal po diaľnici M4 na Moskvu. Pri Voroneže, ktorá leží na polceste medzi Rostovom a Moskvou, bola kolóna napadnutá ruskými vzdušnými silami.

Podľa neskorších správ ruského exilového portálu Meduza si ozbrojená vzbura Wagnerovej skupiny vyžiadala životy 13 ruských letcov. Vzbúrenci sa potom dostali do Lipeckej oblasti a jej metropoly Lipecka, ktorá leží asi 400 kilometrov od Moskvy.

Ešte 24. júna večer ale ruská tlač prekvapivo informovala, že sa bieloruskému vodcovi Alexandrovi Lukašenkovi podarilo dohodnúť s Prigožinom návrat bojovníkov na základne. Dohodu vzápätí potvrdil Prigožin a neskoro večer aj Kremeľ. Oznámil tiež, že Prigožin ani wagnerovci, ktorí sa akcie zúčastnili, nebudú stíhaní a Prigožin, ktorý dohodu zdôvodnil tým, že nechcel, aby bola "preliata ruská krv", sa v rámci dohody presunie do Bieloruska.

Wagnerovci sa z obsadených miest stiahli počas nedele 25. júna. Cieľom ťaženia na Moskvu nebolo podľa nich zvrhnúť ruské vedenie, akcia ale poukázala na závažné problémy ruskej armády so zabezpečením bezpečnosti krajiny, uviedol 26. júna v audionahrávke zverejnenej na sociálnej sieti Telegram Prigožin.

Ruský prezident Vladimir Putin podľa prezidentského hovorcu Dmitrija Peskova prijal päť dní po vzbure žoldnierov Prigožina v Kremli, spolu s viac ako 30 ďalšími ľuďmi z vedenia skupiny a veliteľmi. Bieloruský líder Lukašenko síce pôvodne povedal, že Prigožin dorazil do Bieloruska, o niekoľko dní neskôr ale tvrdil, že šéf wagnerovcov je na území Ruska.

Prigožin podľa médií zarába na cateringu, štátnych zákazkách a žoldnierskych misiách ním ovládanej Wagnerovej súkromnej vojenskej spoločnosti. V rodnom Petrohrade má podľa médií príjmy najmä z developmentu a prenajímania nehnuteľností. Býva označovaný za človeka, ktorý má blízko k ruskému prezidentovi Putinovi.

Prigožin vlastní sieť reštaurácií, cateringovú firmu Concord Catering a firmu Concord Management and Consulting, prostredníctvom ktorej riadi spoločnosť zaoberajúcu sa internetovými aktivitami proti Západu. Napríklad dlhodobo patrí k hlavným dodávateľom jedál do školských jedální, vďaka čomu získal prezývku Putinov kuchár.

Denník Mfdnes tento rok vo februári uviedol, že na štátnych zákazkách zarobil vlani Prigožin v prepočte rekordných približne 1,2 milióna eur, čo je zhruba polovica toho, čo si jeho firmy zarobili celkovo v rokoch 2011 až 2021. Podľa denníka o tom v spoločnom materiáli píšu investigatívci portálu Vjorstka a projektu Môžem objasniť.

Prigožin sa vďaka Wagnerovej armáde stal jednou z hlavných tvárí ruskej agresie proti Ukrajine. Je častým kritikom ruského vojenského velenia, ktoré obviňuje z neschopnosti. Naopak, výsledky svojej žoldnierskej armády, do ktorej zapojil aj väzňov z ruských väzníc, mnohokrát nadsadzuje.

Prigožin je na sankčnom zozname Západu už od čias anexie Krymu v roku 2014. Je terčom únijných sankcií aj v súvislosti s pôsobením svojej žoldnierskej skupiny v ďalších krajinách vrátane Líbye či Sýrie.

Jeho skoršiu žalobu proti zaradeniu do zoznamu súd Únie zamietol. Na listine figuruje tiež niekoľko popredných členov skupiny, ale aj Prigožinova žena a syn. Americká FBI Prigožina zaradila na svoj zoznam hľadaných zločincov a vypísala odmenu na jeho dopadenie.

Rodák z vtedajšieho Leningradu (dnes Petrohrad) Prigožin (narodený 1. júna 1961) absolvoval športové internátne učilište, závodne behal na lyžiach. Už v mladosti sa dostal do konfliktu so zákonom, bol podmienečne odsúdený za krádež.

V roku 1981 bol odsúdený na 12 rokov väzenia za lúpež v organizovanej zločineckej skupine a ďalšie trestné činy. Vo väzení strávil deväť rokov, po prepustení začal podnikať, najprv mal stánok s občerstvením. Neskôr stál pri zrode siete supermarketov a predovšetkým otvoril v Petrohrade luxusnú reštauráciu, ktorú si obľúbila tamojšia smotánka a niekoľkokrát ju navštívil aj Putin, s ktorým sa zblížil.

Prigožin následne získal z Kremľa množstvo zákaziek na VIP služby, otvoril reštauráciu v budove parlamentu. Vďaka tomu si vybudoval väzby na mnohých vplyvných ľudí v Rusku, čoho podľa médií dokázal využívať vo svoj prospech.

To, že stojí za Wagnerovou armádou, Prigožin dlho popieral. Prvýkrát priznal, že je zakladateľom Wagnerovej skupiny, až vlani v septembri. V príspevku na ruskej sociálnej sieti Vkontakte uviedol, že ju v roku 2014 založil.

Počas súčasnej vojny na Ukrajine Prigožin patrí k najaktívnejším podporovateľom ruskej agresie, často vyzýval na razantné akcie a Ukrajine vyhrážal tvrdým postupom.

Často však tiež ostro kritizoval ruské vojenské i politické špičky. Wagnerovci hrali v bojoch na Ukrajine významnú úlohu, USA ich tento rok v januári označili za nadnárodnú zločineckú organizáciu.