Takmer každá letná správa o horúčavách a požiaroch obsahuje varovanie, že priemerná teplota Zeme stúpa ku kľúčovej hranici o 1,5 stupňa Celzia viac oproti predindustriálnej ére.
Tento ambiciózny cieľ, ktorý má zabrániť najhorším klimatickým zmenám, stanovila Parížska dohoda z roku 2015. Avšak miliardy ľudí na celom svete už zažívajú oveľa vyššie lokálne oteplenie.
VIDEO: Ľadovec vo švajčiarskych Alpách sa rýchlo topí. Miestni obyvatelia bojujú za jeho zachovanie:
Vlny horúčav, suchá a povodne
Podľa vedcov oslovených agentúrou Reuters trpia v posledných rokoch regionálnymi teplotami vyššími ako o 1,5 °C (2,7 °Fahrenheita) oproti minulosti ľudia v Európe, Arktíde, veľkej časti Afriky, Severnej Amerike, na Blízkom východe, v Ázii a v niektorých častiach Južnej Ameriky. Dôsledky tohto otepľovania sú stále ničivejšie. Prichádzajú vlny horúčav, suchá, povodne, búrky a požiare.„Mnoho ľudí žije v oblastiach, ktoré sa už oteplili o viac ako o 1,5 stupňa Celzia. Hlavným dôvodom je to, že sa pevnina otepľuje rýchlejšie ako oceány,“ povedal Robert Rohde, vedúci vedecký pracovník americkej spoločnosti Berkeley Earth.
Pri prirodzene sa meniacich teplotách zo dňa na deň je pre niekoho ťažké zaznamenať dlhodobú lokálnu zmenu o 1,5 °C. Nebadaný nárast teplôt na pevnine, ktorá tvorí iba 30 percent povrchu planéty, však spôsobuje stále extrémnejšie počasie ovplyvňujúce miliardy ľudí na planéte.
Éra „globálneho varu“
V celosvetovom meradle bol júl najteplejším mesiacom v histórii, a to presne na hranici stanovenej v Paríži. Generálny tajomník OSN António Guterres vyhlásil, že to predznamenáva novú éru „globálneho varu“.
Podľa výpočtov Francesca Tubiella, štatistika OSN pre výživu a poľnohospodárstvo, boli teplotám nad stanovenú hranicu v roku 2022 vystavené takmer tri miliardy ľudí. „Ide o konzervatívny údaj,“ podotkol Tubiello. Rok 2022 porovnal s chladnejšími teplotami z rokov 1951-80, čo je východisková hodnota v databáze FAO a NASA; už vtedy sa svet oteplil o približne 0,3 °C oproti predindustriálnej dobe.
Medzivládny panel pre zmenu klímy (IPCC) vo svojej správe z roku 2018 odhadol, že 20 až 40 percent svetovej populácie zažilo oteplenie o viac ako o 1,5 °C „aspoň v jednom ročnom období“.
Oceány hýbu štatistikami
Oceány sa otepľujú pomalšie, čo sa často ignoruje. Podľa odhadov IPCC bola priemerná globálna teplota povrchu v rokoch 2013-22 o 1,15 °C vyššia ako predindustriálna východisková hodnota z rokov 1850 až 1900, pričom pevnina bola teplejšia o 1,65 °C a oceán o 0,93 °C.
Správy OSN zvyčajne hovoria o kontinentoch, ako je Európa a Afrika, ktoré sa „otepľujú rýchlejšie ako celosvetový priemer“. Ale už sa nezmieňujú o tom, že takmer celá pevnina sa otepľuje rýchlejšie, keď sa do priemeru započítajú aj more a oceány.
Ale aj na pevnine existujú veľké rozdiely. Najľudnatejšia krajina sveta India a veľká časť južnej pologule sa otepľujú pomalšie ako priemer na pevnine. Chladný morský vzduch pomáha pri pobreží vyrovnať tempo otepľovania, vysvetľuje Zeke Hausfather, klimatológ z globálnej výskumnej skupiny Breakthrough Institute.
„Ľudia majú tendenciu žiť vo väčšej miere pri pobreží, ktoré má vďaka blízkosti oceánov tendenciu vykazovať nižšiu mieru otepľovania,“ vysvetľuje Hausfather dlhodobú skúsenosť priemerného človeka s otepľovaním. IPCC odhaduje, že v nízko položených pobrežných oblastiach (kam patria napríklad mestá Tokio, Bombaj, New York, Šanghaj, Lagos či Buenos Aires) žije 900 miliónov ľudí.
Od paradoxu k záchrannej brzde
Je tu jeden malý ironický paradox. Keď svetoví lídri v decembri 2015 oslavovali Parížsku dohodu, priemerná globálna teplota na zemskom povrchu sa podľa služby Copernicus Climate Change Service na krátku dobu dostala nad práve stanovený cieľ oteplenia o 1,5 °C.
Toto prvé prekročenie hranice trvalo niekoľko dní a nakoniec ho vedci zviedli na poveternostný jav El Niňo, ktorý otepľuje Tichý oceán. Lenže odvtedy sú tieto „incidenty“ častejšie a dlhšie.
Svetová meteorologická organizácia OSN uvádza, že existuje 66-percentná pravdepodobnosť, že priemerná globálna teplota bude vyššia ako o 1,5 °C oproti predindustriálnej dobe aspoň v jednom celom roku medzi rokmi 2023 a 2027. V tomto roku teploty opäť zvyšuje jav El Niňo v Tichom oceáne.
„Dočasne už hranicu jeden a pol stupňa prekračujeme. So všetkou pravdepodobnosťou sa nad ňu dostaneme začiatkom tridsiatych rokov,“ uviedla Samantha Burgessová, zástupkyňa riaditeľa spoločnosti Copernicus, ktorá sleduje globálne teploty.
Klimatické ciele
Hlavné klimatické ciele nemusia byť stratené. Vlády sa môžu pokúsiť rastúce teploty do roku 2100 – čo je dlhodobý horizont Parížskej dohody – znížiť, napríklad vysádzaním stromov, ktoré pohlcujú oxid uhličitý, alebo vývojom priemyselných technológií na získavanie uhlíka zo vzduchu.
„Zdôraznil by som, že nárast o 1,5 °C lokálne nie je nič zvláštne. Parížske dohody odkazujú na dlhodobé globálne priemery (ktoré zahŕňajú veľké množstvo priestorových zmien),“ napísal v e-maili Gavin Schmidt, riaditeľ Goddardovho inštitútu pre vesmírne štúdiá NASA.
Podľa IPCC vlády musia bezprecedentne znížiť emisie skleníkových plynov, aby sa podarilo udržať cieľ 1,5 °C. Rokovať sa o tom bude na konci novembra v Dubaji na klimatickom summite OSN COP 28. Globálne totiž miera znečistenia ovzdušia rastie na nové maximá, zatiaľ čo záväzky väčšiny krajín ohľadom zníženia emisií „sú skôr slová na papieri, než zmeny v politike“, podotýka Samantha Burgess.