Na novej oficiálnej mape, ktorú predstavila čínska štátna Štandardná mapová služba, je celý ostrov označený ako najvýchodnejší bod čínskeho územia.
Vysvetlivka zdôrazňuje, že „mapa je vytvorená v súlade s národnými štandardmi pre zakresľovanie hraníc Číny a ďalších krajín sveta.“
Sada nových máp
Sadu nových máp majú využívať napríklad v správach, v knihách alebo propagačných materiáloch. Možno ju použiť aj ako referenčný zdroj.
Veľký Ussurijský ostrov sa rozlieha na zhruba 350 kilometroch štvorcových a nachádza sa na sútoku riek Ussuri a Amur. Kvôli svojej polohe v tesnej blízkosti veľkého ruského mesta Chabarovsk má strategický význam.
Rusko a Čína sa o ostrov po stáročia škriepili. Pekinský dohovor z roku 1860 stanovil, že hranica medzi Ruskom a Čínou vedie pozdĺž Amuru a Ussuri, čo z ostrova urobilo čínske územie. V roku 1929 ho však obsadila spoločne so susedným ostrovom Tarabarov sovietska armáda.
Po rozpade Sovietskeho zväzu zostal pod ruskou jurisdikciou, hoci si Čína toto územie dlhodobo nárokovala. V rokoch 2004 až 2008 nakoniec spor medzi oboma krajinami ukončila dohoda, v rámci ktorej Moskva odovzdala Číne celý Tarabarov a západnú časť Veľkého Ussurijského ostrova.
Agentúra Nexta uvádza, že Čína si na nových mapách privlastnila aj časť Indie, konkrétne štát Arunáčalpradéš a pohraničnú oblasť Aksajčín. Indické ministerstvo zahraničia sa proti tomu už ohradilo a požiadalo o nápravu.
Spojenec Moskvy
Peking novú mapu vydal paradoxne v čase, keď je považovaný za jedného z najbližších spojencov Moskvy. Tá kvôli svojmu vojnovému ťaženiu na Ukrajine čelí západným sankciám. Čína tieto opatrenia kritizuje a nechce ruskú inváziu na Ukrajinu oficiálne odsúdiť.
Ruskú metropolu na jar navštívil čínsky prezident Si Ťin-pching, aby so svojím náprotivkom Vladimírom Putinom podpísal rámcové dohody o rozšírení strategického partnerstva a o strategickej spolupráci.
Čína však doteraz odmieta dodávať Rusku zbrane potrebné na vedenie invázie a Peking tiež v minulosti odsúdil ruské jadrové hrozby v súvislosti s vojnou.