"Naši nepriatelia zhynú ako rosa na slnku," hovorí sa v ukrajinskej hymne, ktorá zásluhou odbojárov odmietajúcich násilie zaznela na ukrajinský sviatok nezávislosti aj v uliciach okupovaného Luhansku.
Toto mesto bolo od jari 2014 jednou z bášt Ruskom podporovaných separatistov na východe Ukrajiny. Hymnu znejúcu na miestnej autobusovej zastávke zachytilo krátke video, skryto natočené na mobilný telefón. Táto akcia bola jednou z mnohých, ktorú na sociálnych sieťach zverejnilo ukrajinské hnutie Žltá stuha, píše agentúra AFP.
Protesty proti okupantom
Hnutie sa zrodilo vlani v apríli Chersone, oblastnom centre na južnej Ukrajine, ktoré vlani v novembri po ôsmich mesiacoch ruskej okupácie oslobodili vojská Kyjeva. Počas okupácie obyvatelia Chersonu organizovali protesty proti okupantom, pri ktorých niekedy ruskí vojaci proti demonštrantom vypálili varovné výstrely.
V súčasnosti "od Luhanska až po Jaltu (na anektovanom Kryme) sme vo všetkých mestách, máme tam svojich prívržencov a robíme veľa akcií", vysvetľuje pod podmienkou anonymity Ivan, jeden z koordinátorov hnutia odporu, ktorý sám zažil okupáciu.
Akcie hnutia spočívajú hlavne vo vylepovaní malých plagátov s heslami ako "Toto je územie Ukrajiny", vyvesovanie modro-žltých stužiek v ukrajinských farbách, maľovanie graffiti či šírenie žltých pingpongových loptičiek s napísanými heslami na verejných priestranstvách.
Odbojári potom z akcie posielajú snímky či videá, ktoré hnutie zverejňuje na sociálnych sieťach.
"Snažíme sa Ukrajincov morálne a psychicky povzbudiť, podporiť ich a ukázať im, že nie sú sami a že sa musíme vzoprieť," hovorí Ivan, mladý muž vo veku okolo dvadsiatich rokov, v rozhovore v hlavnom meste Kyjeve. "Okupanti nemajú na našom území čo robiť. Povedzte im to všade!" hlása web Žltá stuha.
Akcie sa môžu zdať a priori neškodné, ale ide o "riskantnú činnosť", pretože "všetci Rusi si v podstate myslia, že každý Ukrajinec je partizán", zdôrazňuje Ivan.
Zatýkanie aktivistov
Okupačné úrady neprestávajú označovať Ukrajincov, ktorí sa odmietajú podrobiť, za "ukronacistov" a pravidelne oznamujú ich zatknutie. Tiež vyvíjajú nátlak na obyvateľov okupovaných území, aby prijali ruského občianstva.
"Mnoho ľudí bolo zatknutých na Kryme, v Luhansku alebo v Melitopole, pretože nosili modro-žlté tričká alebo v krčme počúvali ukrajinské piesne," hovorí Ivan. Tvrdí, že čísla nemôže uviesť, pretože členovia hnutia zostávajú v utajení a anonymní.
Nábor sa odohráva pomocou QR kódu na plagátoch alebo nálepkách. Ten odkazuje na chatbot (konverzačný softvér pracujúci s umelou inteligenciou), "kde máme 10-tisíc aktívnych užívateľov", hovorí koordinátor.
Až potom, ale stále prostredníctvom anonymného kanála, sa záujemcovia o odboj spoja s miestnym koordinátorom. Ten aktivistovi poradí, ako sa má správať, a následne pošle fotky a videá. Zoznámi ich aj s pojmami kybernetickej bezpečnosti.
Podľa prieskumu, ktorý uskutočnilo hnutie Žltá stuha po oslobodení Chersonu, 70 percent jeho členov v meste boli ženy. "Muži možno chcú podnikať násilnejšie veci," hovorí koordinátor.
Trvá na "mierumilovnom a nenásilnom" charaktere akcií hnutia, ktoré je podľa neho "nezávislé" na ukrajinských bezpečnostných službách.
"Neposielame informácie o pozíciách ruských síl", pretože "v takom prípade sa stávate vojenským cieľom... To nerobíme," uisťuje.
Najnovšie akcie odboja sa týkajú predovšetkým miestnych volieb plánovaných na 10. septembra v ruských regiónoch a tiež v okupovanej časti Doneckej, Luhanskej, Chersonskej a Záporožskej oblasti, ktoré Moskva anektovala.
Krátke videá ukazujú napríklad pálenie novín a strhávanie plagátov. "Ničíme predvolebnú propagandu okupantov v Luhansku," píše sa v popise.
S protiofenzívou, ktorú od júna vedú ukrajinské ozbrojené sily s cieľom oslobodiť okupované územia, "sú ľudia motivovaní viac ako inokedy, najmä keď vidia víťazstvo ukrajinskej armády", uisťuje Ivan.