Chorvátsko je opäť veľmi obľúbenou turistickou destináciou a podľa chorvátskeho ministerstva cestovného ruchu sa tento rok očakáva, že počet návštevníkov prekoná rekord z roku 2019, napísal spravodajský portál Deutsche Welle. To ale robí ťažkú hlavu ochrancom životného prostredia.
Príčin rozmachu cestovného ruchu v tomto roku je viacero: Chorvátsko sa v januári pripojilo k schengenskému priestoru, čo znamená, že mnoho európskych turistov už pri vstupe do krajiny nepodlieha hraničným kontrolám. Okrem toho Chorvátsko vymenilo svoju starú menu kunu za euro, takže transakcie sú pre cestovateľov z eurozóny bezproblémovejšie.
"V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi a obdobím pred pandémiou sme v prvej polovici roka 2023 zaznamenali zvýšený počet turistov," povedal DW hovorca ministerstva cestovného ruchu. Vďaka schengenskému priestoru je pre cestovateľov jednoduchšie zajazdiť si do Chorvátska len na víkend.
Pilier ekonomiky
Cestovný ruch sa teraz podieľa na hrubom domácom produkte Chorvátska až 20 percentami a čoraz viac sa stáva pilierom ekonomiky, najmä v prímorských oblastiach.
Vstup do eurozóny tiež viedol k väčšej transparentnosti pre turistov, ktorí môžu lepšie posúdiť, či ponúkané tovary a služby zodpovedajú požadovanej cene. Minulosťou je aj neistota spojená s výkyvmi výmenných kurzov, a to všetko uľahčuje plánovanie dovolenky v Chorvátsku.
"Vstup do Schengenu a eurozóny bude pre chorvátsky turistický priemysel značným prínosom," uviedol hovorca ministerstva. "Najmä vzhľadom na to, že približne 80 percent turistov, ktorí v Chorvátsku prenocujú, pochádza zo schengenského priestoru a takmer 60 percent z eurozóny," dodal.
Napriek tomu majú tieto zmeny aj tienisté stránky, vrátane nedávnych správ o zvýšení cien. Turistické úrady však vyššie ceny pripisujú menej vstupu do eurozóny a viac globálnym inflačným tlakom. Ministerstvo sa odvoláva na štúdie, podľa ktorých ceny vzrástli aj v iných stredomorských dovolenkových destináciách, ktoré sú súčasťou eurozóny oveľa dlhšie.
Hovorca pripustil, že sa "bohužiaľ vyskytli aj prípady, keď bolo zavedenie eura využité ako zámienka na zvýšenie cien", ale sľúbil, že chorvátske úrady budú tieto "nekalé praktiky" sledovať.
Znepokojení ochranári
Niet divu, chorvátsko sa stáva čoraz vyhľadávanejšou turistickou destináciou. Má 1880 kilometrov pobrežia Jadranského mora, viac ako šesťsto ostrovov a kultové mestá, ako je napríklad Dubrovník. Rastúci cestovný ruch však môže spôsobiť vážne škody na životnom prostredí, napríklad v severnej časti chorvátskej Istrie, kam prichádza zďaleka najviac návštevníkov.
To znepokojuje napríklad ochrancu prírody z neziskovej organizácie Zelena Istra (Zelená Istrie). Následky masovej turistiky sú rôzne. Môže zahltiť miestnu infraštruktúru, ako je zber odpadu a recyklačné služby.
Podľa Dunji Mickovej z organizácie Zelena Istra môže tiež podnietiť nelegálnu výstavbu rekreačných stredísk, ktoré môžu zostávať po celé mesiace prázdne, alebo privatizáciu pláží, kam potom nebudú mať prístup miestni obyvatelia.
Hromadná turistika môže spôsobiť stratu biodiverzity, znečistenie ovzdušia, mora a podzemných vôd, uviedla Mickovová v rozhovore s DW. "Ale monitoruje to niekto? Kto podniká nejaké kroky? "spýtala sa. "Všetko sa deje príliš rýchlo, kontrolné orgány nekonajú a neexistujú žiadne sankcie pre toho, kto nedodržiava zákony," dodala.
Udržateľný turizmus
Sunce, ďalšia chorvátska skupina ochrancov prírody, sa snaží prispieť k tomu, aby bol turistický priemysel v krajine udržateľnejší. "Chorvátsky turistický sektor zaznamenal v posledných rokoch výrazný rast," povedal DW hovorca Sunce a dodal, že je náročné vyvážiť tento prílev návštevníkov s potrebou chrániť chorvátske prírodné kultúrne dedičstvo.
Spoločnosť Sunce nedávno spustila projekt Zelená Dalmácia, ktorý vydáva certifikáty pre udržateľné turistické ubytovacie zariadenia v regióne a ktorý podporuje chorvátska vláda.
Aj chorvátske úrady uznávajú potrebu väčšej regulácie turistického priemyslu, a preto sa teraz pripravuje komplexný zákon o cestovnom ruchu. Jedným z plánovaných opatrení je poplatok z cestovného ruchu, ktorý bude slúžiť na úhradu nákladov na ochranu prírody. Táto daň však bude zavedená len v oblastiach postihnutých masovou turistikou, a to najskôr v roku 2025.