Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v utorok azerbajdžanskému prezidentovi Ilhamovi Alijevovi povedal, že musí chrániť civilistov v separatistickom regióne Náhorný Karabach, ktorého územie s väčšinovým arménskym obyvateľstvom jeho krajina dobyla minulý týždeň pri bleskovej vojenskej operácii.
Blinken zároveň upozornil, že Alijev musí aj umožniť, aby sa k týmto arménskym obyvateľom v Karabachu dostala humanitárna pomoc. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.
Šéf americkej diplomacie v telefonáte s azerbajdžanským prezidentom "zdôraznil nutnosť, aby už nedochádzalo k ďalším nepriateľským akciám, aby boli bezpodmienečne chránení civilisti a sloboda ich pohybu, aby sa humanitárna pomoc plynulo dostávala do Náhorného Karabachu", uviedol pre novinárov hovorca ministerstva zahraničných vecí USA Matthew Miller.
Oblasť Náhorného Karabachu je predmetom dlhodobých sporov medzi Arménskom a Azerbajdžanom. Medzinárodné spoločenstvo považuje oblasť za súčasť Azerbajdžanu, väčšinu obyvateľstva však tvoria Arméni – doteraz ich tam žilo približne 120-tisíc.
Nedávna 24-hodinová vojenská operácia, po ktorej Azerbajdžan získal nad Náhorným Karabachom kontrolu, však vyvolala medzi tamojšími obyvateľmi obavy. Mnohí z nich sa preto rozhodli odísť do susedného Arménska, kam do utorka dorazilo okolo 19-tisíc týchto utečencov.
Podľa medializovaných správ zaznamenávajú v Stepanakerte, hlavnom meste Náhorného Karabachu, prílev utečencov z ostatných oblastí regiónu a hrozí tam vypuknutie humanitárnej krízy. Niekoľkomesačná blokáda Karabachu zo strany Azerbajdžanu tam spôsobila nedostatok jedla a liekov.
Arménska vláda v Jerevane varovala pred možnými "etnickými čistkami", ktoré podnikne v Náhornom Karabachu Azerbajdžan – blízky spojenec Turecka, úhlavného nepriateľa Arménska.
Arméni, väčšinou kresťania, a Azerbajdžanci, prevažne moslimovia, po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 bojovali proti sebe už v dvoch krvavých vojnách o spomínané hornaté územie Náhorného Karabachu.