Líder separatistického Náhorného Karabachu Samvel Šahramanjan vo štvrtok nariadil rozpustiť do konca roka všetky štátne inštitúcie. Vyhlásil tiež, že republika Náhorný Karabach od 1. januára 2024 "prestáva existovať". Informovala o tom agentúra AFP.
Šahramanjan vo štvrtok podpísal výnos o ďalších krokoch vyplývajúcich zo situácie vzniknutej po 19. septembri, keď azerbajdžanské jednotky pristúpili v Karabachu k "lokálnym protiteroristickým opatreniam" proti arménskym formáciám.
Obyvatelia i úrady v Karabachu informovali o masívnom ostreľovaní. Arménsko oznámilo, že v Karabachu nie je žiadny arménsky vojenský personál.
V ten istý deň Baku oznámilo podmienky ukončenia svojej protiteroristickej operácie: žiadal kapituláciu a odzbrojenie ozbrojených síl regiónu a samorozpustenie miestneho režimu.
Neskôr separatistické vedenie zo Stepanakertu navrhlo Baku zastavenie paľby a začatie rokovaní. Dohoda o prímerí bola dosiahnutá 20. septembra.
Svojím výnosom Šahramanjan nariadil, aby boli do 1. januára 2024 rozpustené všetky štátne inštitúcie a organizácie pod ich rezortnou podriadenosťou a "Republika Náhorný Karabach (Arcach) prestane existovať".
Obyvateľom Náhorného Karabachu, vrátane tých, ktorí sa nachádzajú mimo republiky, sa po nadobudnutí účinnosti tohto dekrétu nariaďuje, aby sa oboznámili s podmienkami reintegrácie predloženými Azerbajdžanom, aby sa potom mohli slobodne rozhodnúť, či zostanú žiť v regióne.
Vyhláška nadobúda účinnosť ihneď po svojom zverejnení, píše sa v texte výnosu.
Pre Azerbajdžan a jeho prezidenta Ilhama Alijeva je to triumfálne obnovenie zvrchovanosti nad regiónom, pre Arménov porážka a národné tragédie, poznamenala v súvislosti s oznámením o rozpustení karabašskej republiky agentúra Reuters.
Alijev podľa svojho úradu medzitým navštívil mesto Džebrail, ktoré sa nachádza na juhu Náhorného Karabachu. V 90. rokoh ho vo vojne zdevastovali a počas bojov v roku 2020 ho dostal pod svoju kontrolu Azerbajdžan.
Vo výnose sa prízvukuje, že dané rozhodnutie bolo "prijaté v súvislosti so súčasnou zložitou vojensko-politickou situáciou, na základe priority zaistenia fyzickej bezpečnosti a životných záujmov obyvateľov Náhorného Karabachu s prihliadnutím na dohodu, ktorá bola dosiahnutá s Azerbajdžanom za sprostredkovania velenia ruského mierového kontingentu.
Súčasťou tejto dohody je aj voľný, dobrovoľný a nerušený odchod obyvateľov Náhorného Karabachu, vrátane vojenského personálu, ktorý zložil zbrane, so svojím majetkom cez Lačinský koridor.
Predstavitelia Náhorného Karabachu a Azerbajdžanu už absolvovali dve rokovania o otázke reintegrácie.
Obyvatelia Náhorného Karabachu začali z tohto regiónu odchádzať od 24. septembra.
Arménska vláda vo štvrtok informovala, že na územie Arménska doteraz vstúpilo "65 036 násilne vysídlených osôb". Podľa oficiálnych údajov žilo v Náhornom Karabachu asi 120-tisíc etnických Arménov.
Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov dnes podľa agentúry TASS novinárom povedal, že Moskva pozorne sleduje vývoj situácie v Náhornom Karabachu a informáciu o oznámenom konci karabašskej republiky "berie na vedomie".