Z oblasti Náhorného Karabachu, ktorú minulý týždeň po bleskovej vojenskej operácii ovládol Azerbajdžan, ušlo do Arménska vyše 68-tisíc ľudí. To je viac ako polovica odhadovanej populácie separatistického regiónu.
S odvolaním sa na hovorcu arménskeho premiéra o tom informovala agentúra Reuters. Arménsky premiér Nikol Pašinjan medzitým vyhlásil, že v najbližších dňoch už nezostanú v regióne žiadni Arméni, a Azerbajdžan obvinil z etnických čistiek. Baku sa proti tomu ohradilo a obvinenie odmietlo.
"Exodus Arménov z Náhorného Karabachu pokračuje. Naša analýza ukazuje, že v nadchádzajúcich dňoch už v Náhornom Karabachu žiadni Arméni nebudú. Je to akt etnickej čistky, pred ktorým sme varovali medzinárodné spoločenstvo," uviedol šéf arménskej vlády podľa agentúry AFP. Vyzval svet, aby konal a Azerbajdžan potrestal.
Azerbajdžanské ministerstvo zahraničia podľa ruskej agentúry TASS Pašinjanovo obvinenie z etnických čistiek odsúdilo a odmietlo.
Arménsky premiér sa podľa rezortu snaží "zmariť úsilie Azerbajdžanu poskytovať humanitárnu pomoc a reintegračný proces". Baku už skôr uviedlo, že obyvateľov Karabachu nenúti k odchodu a región integruje do Azerbajdžanu.
"Štát poskytuje vhodné bývanie všetkým, ktorí nemajú vopred určené miesto pobytu," citovala skôr z vyhlásenia arménskej vlády AFP. Tá zároveň pripomína, že Azerbajdžan v nedeľu otvoril Lačinský koridor, čo je jediná pozemná spojnica medzi Karabachom a Arménskom, ktorú Baku mnoho mesiacov blokovalo.
Väčšina ľudí podľa Reuters uteká práve touto cestou, v súčasnosti preplnenou. Množstvo z nich cestuje v plne naložených autách, nákladných vozidlách aj traktoroch a popisujú, ako strávili hladní a vystrašení noci v chladných horách.
Azerbajdžan minulý utorok začal v Náhornom Karabachu vojenskú operáciu s cieľom prevziať nad oblasťou kontrolu. Onedlho potom azerbajdžanské jednotky prelomili obranné pozície arménskych separatistov a karabašské úrady kapitulovali.
Z Náhorného Karabachu kvôli tomu odchádzajú desaťtisíce ľudí. Majú strach z prenasledovania a etnických čistiek napriek vyhláseniam z Baku, ktoré sľubuje rešpektovať ich práva.
Svoje domovy opustili desaťtisíce Arménov počas niekoľkých dní. Agentúra Reuters označila súčasnú situáciu za exodus, ktorý nemá na južnom Kaukaze obdobu od vojny v 90. rokoch. Vtedy utekali aj státisíce Azerbajdžancov.
V regióne pred začiatkom konfliktu z minulého týždňa žilo podľa dostupných informácií okolo 120-tisíc etnických Arménov. Niektorí obyvatelia už skôr popísali, že majú len veľmi obmedzený prístup k jedlu, elektrine či palivu a fakticky žili pod obliehaním.
Pašinjan dnes tiež obvinil Azerbajdžancov zo "svojvoľného zadržiavania" Arménov na kontrolných stanovištiach. "Ich práva by mali byť chránené na medzinárodnej scéne," uviedol arménsky premiér.
V stredu azerbajdžanskej bezpečnostnej zložky zadržali v Lačinskom koridore bývalého šéfa kabinetu neuznanej karabašskej republiky Rubena Vardanjana a dnes ho obvinili z niekoľkých trestných činov vrátane financovania terorizmu.
Náhorný Karabach je medzinárodne uznanou súčasťou Azerbajdžanu, ale za podpory Jerevanu ho aj s priľahlým územím ovládli tamojší arménski separatisti v krvavej vojne, ktorá sa skončila v roku 1994.
Počas šesťtýždňových bojov s Arménskom v roku 2020 dobyl sviatok Azerbaj aj Azerbaj. Vojnu ukončilo prímerie sprostredkované Ruskom.
Najmä boje v 90. rokoch poznamenali početné masakre civilistov. Pašinjan už predtým obvinil Rusko, s ktorým má Arménsko podpísanú bezpečnostnú zmluvu, že jeho mierové sily rozmiestnené v regióne teraz neurobili dosť na odvrátenie útoku zo strany Azerbajdžanu.