Počet Arménov, ktorí utiekli z Náhorného Karabachu do Arménska, prekročil 100-tisíc. Oznámil to Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR). Podľa arménskej vlády, ktorú dnes cituje agentúra RIA Novosti, počet utečencov dosiahol 100 417. V Náhornom Karabachu až do minulého týždňa, keď oblasť po bleskovej vojenskej operácii ovládol Azerbajdžan, žilo odhadom 120-tisíc ľudí.

"Mnohí z nich sú hladní, vyčerpaní a potrebujú okamžitú pomoc," upozornil na platforme X vysoký komisár OSN pre utečencov Filippo Grandi. "UNHCR a ďalší humanitárni partneri stupňujú podporu arménskym úradom, ale je tu veľmi naliehavá potreba medzinárodnej pomoci," dodal Grandi. Prekročenie hranice 100-tisíc utečencov podľa agentúry AFP potvrdila tiež hovorkyňa arménskeho premiéra Nikola Pašinjana Nazeli Bagdasarjanová.

Arméni začali z Náhorného Karabachu utekať, keď Azerbajdžan minulý týždeň podnikol v tomto hornatom regióne vojenskú operáciu s cieľom prevziať nad ním kontrolu. Krátko potom azerbajdžanské jednotky prelomili obranné pozície arménskych separatistov a karabašské úrady kapitulovali. Arménski obyvatelia Karabachu utekajú pre strach z prenasledovania a etnických čistiek napriek vyhláseniam z Baku, ktoré sľubuje rešpektovať ich práva.

Arménsky prezident Nikol Pašinjan vo štvrtok povedal, že v najbližších dňoch už v Náhornom Karabachu nezostanú žiadni Arméni, a obvinil Azerbajdžan z etnických čistiek. Baku sa proti tomu ohradilo.

Náhorný Karabach je medzinárodne uznanou súčasťou Azerbajdžanu, ale za podpory Jerevanu ho aj s priľahlým územím ovládli miestni arménski separatisti v krvavej vojne, ktorá sa skončila v roku 1994. Počas šesťtýždňových bojov s Arménskom v roku 2020 dobyl Azerbajdžan späť okresy susediace s regiónom aj časť Karabachu. Vojnu ukončilo prímerie sprostredkované Ruskom. Najmä vojnu v 90. rokoch poznamenali početné masakry civilistov.