Chodníky sú rozobrané, dlažobné betónové kocky vytrhané, tráva udupaná na prach. Okolo kontajnerov na odpad sú kopy bordelu. Osemdesiat percent miestnych je roky bez práce, sedemdesiat percent mladých je drogovo závislých. „A kradnú tu aj desaťročné deti,“ dopĺňa jeden z policajtov, ktorí tu hliadkujú. Vitajte v gete Mojžiř, „prvej no-go zóne“ v Česku.
Je desať hodín večer. Docela zima. Fajčím opretý o auto. Z okna zdevastovaného paneláka na okraji Ústí nad Labem vyletela drevená skrinka na topánky a rozmlátila sa na dosky o zem. Vedľa chladničky, ktorá vyletela pred chvíľou.
Búchli dvere pri hrdzavejúcom starom bavoráku a z diaľky sa ku mne blíži hojdavou chôdzou malý, podsaditý a plešivejúci Róm. Reťaze na krku s Pannou Máriou, zlaté hodinky, tepláky z posilňovne a na nohách mu svietia biele adidasky, ktoré súdim má prvýkrát na sebe. Pristúpi na dvadsať centimetrov. „Čo tu chceš? Hľadáš niekoho?“ precedí cez zuby. „Si zosraný?“ vyhrkne. „Vyzerám byť zosraný? Odfúkni, kamoš,“ vpálim mu to späť. Dôrazne. Necúvnem. Potiahnem z cigarety. Róm mávne na poskoka, ktorý sedí v aute a počúva nahlas nejakú ich kapelu. „Si fízel, ku..a?“ zvyšuje nepríjemne hlas. Na túto otázku som vďaka svojej postave a holej hlave zvyknutý.
„Chcem vidieť, prečo sa sem ľudia boja chodiť, autobusáci jazdiť a rozvážka jedla nejazdí vôbec. A prečo je to tu taký Saigon,“ vysvetľujem, že som novinár a ukazujem mu preukaz. Prima, bitka nebude: Fanda Horváth tu žije dvadsať rokov a myslel si, že som konfoš. Konfident, udavač, donášač, policajná volavka. Považuje sa za miestneho chábra a vraj pri mne stál „o Del“, Boh, pretože on ma vezme do vnútra sídliska Mojžíř v Ústí nad Labem, prvej „no-go zóny“ v Česku. Machruje, že inak by sa „gádžo“ (biely človek) do bytov nedostal. Ideme k tým „slušnejším“.
Pridajte sa k tým, ktorí vedia viac.
Zostáva vám 83% na dočítanie.
Zostáva vám 83% na dočítanie.