Gruzínsky ústavný súd dnes rozhodol, že prozápadná prezidentka krajiny Salome Zurabišviliová svojimi zahraničnými cestami bez vládneho povolenia porušila ústavu. Vyhovel tak návrhu vládnucej strany Gruzínsky sen a otvoril cestu k procesu jej odvolania. Informovali o tom agentúra AFP alebo ruská štátna agentúra TASS.
"Gruzínska prezidentka Salome Zurabišviliová počas zahraničných pracovných návštev v dňoch 31. augusta, 1. septembra a 6. septembra 2023 vykonávala zastupiteľské právomoci v oblasti medzinárodných stykov bez súhlasu gruzínskej vlády, čím porušila ústavu," vyhlásil predseda ústavného súdu Merab Turava. Medzi cestami, s ktorými gruzínska vláda nesúhlasila, je podľa agentúry TASS aj naplánovaná návšteva Česka 10. až 12. decembra.
Predseda parlamentu Šalva Papuašvili následne podľa agentúry TASS uviedol, že parlament bude hlasovať o odvolaní Zurabišviliovej ešte tento týždeň. Vládna strana už skôr pripustila, že bez podpory časti opozície snaha nemá šancu uspieť. Odvolanie hlavy štátu musí podporiť 100 zo 150 poslancov, vládnuca strana má v parlamente 84 mandátov, napísal TASS.
Zurabišviliová, ktorá súčasnú vládu kritizuje za odklon od Európskej únie a príklon k Rusku prezidenta Vladimira Putina, napriek nesúhlasu gruzínskej vlády na konci augusta rokovala v Berlíne so svojím nemeckým náprotivkom Frankom-Walterom Steinmeierom. Neskôr išla do Bruselu a Paríža s cieľom získať podporu pre vstup svojej krajiny do Európskej únie.
Hlava štátu podľa gruzínskej ústavy vykonáva reprezentačné funkcie v zahraničnej politike len so súhlasom vlády. Na základe toho kabinet zakázal prezidentke oficiálne návštevy v zahraničí do konca roka. Zástupcovia Zurabišviliovej tvrdili, že to neznamená, že sa prezidentka nemôže stretnúť s čelnými predstaviteľmi iných krajín, ak to nevedie k zmene kurzu zahraničnej politiky, napísalo rádio Slobodná Európa/Rádia Sloboda (RFE/RL).
Gruzínsko požiadalo o členstvo v EÚ v roku 2022. Táto kaukazská krajina, na rozdiel od Ukrajiny a Moldavska, na vlaňajšom summite EÚ postavenie kandidáta nezískala. EÚ dala Tbilisi 12 podmienok, ktoré musí Gruzínsko splniť, aby tento štatút získala. Ide predovšetkým o vnútorné reformy, nezávislosť súdnictva a boj proti korupcii.
Zurabišviliová, zvolená v novembri 2018 ako nezávislá kandidátka, sa hlási k EÚ a k Západu a odmieta spoluprácu s Ruskom, kým ruská armáda okupuje časť gruzínskeho územia v podobe Abcházska a Južného Osetska.
Na jar prezidentka podporila protesty proti vládou presadzovanému zákonu o takzvaných zahraničných agentoch, teda subjektoch využívajúcich podporu zo zahraničia, ktorý bol nakoniec stiahnutý z parlamentu.
Vládu kritizovala tiež za to, že sa nepripojila k západným sankciám proti Rusku po jeho vojenskom vpáde na Ukrajinu. Šéfka štátu tiež protestovala proti obnoveniu priamych letov medzi Ruskom a Gruzínskom po tom, čo ruský prezident v máji zrušil Gruzíncom vízovú povinnosť.