Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj zvažuje, či by sa v budúcom roku mali na Ukrajine vypísať prezidentské voľby, uviedol dnes podľa agentúry Reuters ukrajinský minister zahraničia Dmytro Kuleba.
V stredu ohlásil svoj zámer kandidovať vo voľbách Oleksij Arestovyč, bývalý poradca šéfa kancelárie ukrajinského prezidenta, ktorý tento rok rezignoval po kritike svojho kontroverzného výroku ohľadom januárového raketového útoku na dom v ukrajinskom Dnipre.
"Tá kapitola nie je uzavretá. Ukrajinský prezident zvažuje rôzne výhody a nevýhody," uviedol dnes podľa Reuters Kuleba na tlačovej konferencii ohľadom toho, či na jar 2024 zamieria ukrajinskí voliči k volebným urnám.
Či sa budú konať na Ukrajine na budúci rok voľby, nie je jasné kvôli vojne, ktorú vlani vo februári rozpútalo Rusko. Konanie volieb počas vojnového stavu totiž podľa súčasných ukrajinských zákonov nie je možné.
Už v auguste však Zelenskyj ohlásil svoj zámer obhájiť mandát vo voľbách, ak by sa konali. Tento týždeň potom kandidatúru oznámil tiež Arestovyč.
Tento bývalý predstaviteľ ukrajinskej prezidentskej kancelárie súbežne so svojím oznámením zverejnil na sociálnych sieťach viacero návrhov reforiem. Medzi týmito návrhmi je okrem iného bod, aby Ukrajina v prípade vstupu do NATO neusilovala o navrátenie Ruskom okupovaných území vojenskou cestou.
V jednom z rozhovorov potom podľa ukrajinského portálu Fokus vyhlásil, že Ukrajina by sa mala vrátiť k diplomatickým rokovaniam s Ruskom a obe krajiny by sa mali zmieriť. Portál Meduza podotkol, že Arestovyč zastáva pozície, ktoré sa mnohým zdajú ako proruské.
Ukrajinský portál Dzerkalo tyžňa v ten istý deň, keď Arestovyč hovoril o svojej kandidatúre, napísal, že podľa prieskumu vykonaného kyjevským Razumkovovým centrom na jeho žiadosť sa väčšina Ukrajincov domnieva, že by mal až do konca vojnového stavu zostať hlavou štátu Zelenskyj.
V januári Arestovyč po zásahu deväťpodlažného bytového domu v Dnipre ruskou raketou prišiel s tvrdením, že raketu zostrelila predtým ukrajinská protivzdušná obrana. Na jeho výrok sa následne odvolával Kremeľ, ktorý zodpovednosť za útok odmietal. Útok zabil najmenej 45 ľudí a 79 zranil.