„Nie sme ani Poliaci, ani Nemci. Sme Sliezania,“ tvrdia už roky príslušníci najväčšej národnostnej menšiny v Poľsku. Nedávne parlamentné voľby otázku ich jazykových a národnostných práv opäť oživili. Tí radikálnejší z nich pokukujú po úspechoch katalánskych separatistov a majú myšlienku na autonómiu.
Najskôr som si ich nevšimol. Zatiaľ čo z pódia rečnil k nadšenému davu Donald Tusk, na opačnom konci konferenčnej haly v Katoviciach stála skupinka zovretých chlapíkov a mlčky držala obrovský transparent v podivnom jazyku.
FANA MÔMY GÚDKA MÔMY A HÁJMATU NIY ÔDDŎMY
„To je sliezština. Znamená to Máme vlajku, máme jazyk, máme vlastnú krajinu,“ vysvetľuje mi Peter Langer, ktorý má skupinku demonštrantov na povel. Podsaditý päťdesiatnik v bielom tričku je veteránom bojov za práva sliezskej menšiny, ktorá je podľa neho v Poľsku diskriminovaná.
Najväčšia menšina v Poľsku
„Je nás šesťstotisíc. Sme najväčšou menšinou na území Poľska a nemáme žiadne práva. Nemôžeme sa v školách učiť v našom jazyku. Tak kde to sme, po dvadsiatich rokoch v Európskej únii?“ nadáva predseda organizácie Ślōnskŏ Ferajna (Sliezska asociácia) na mítingu Občianskej koalície.
Jej kandidát na premiéra na pódiu medzitým miestnym maže med okolo úst a rozohráva kartu sliezskej identity. Sľubuje investície do zeleného priemyslu, ktorý má nahradiť zatvorené bane a huty, navrhuje presťahovanie ministerstva priemyslu do Katovíc. Pre sliezskych autonomistov je určite prijateľnejšia ako osem rokov trvajúca vláda Jaroslawa Kaczynského, ktorý ich kedysi označil za piatu kolónu Nemecka.
Niekdajší predseda Európskej rady navyše pochádza z menšiny Kašubov, ktorí si takmer pred dvadsiatimi rokmi vymohli pre svoj jazyk osobitný štatút a vďaka prílivu peňazí z Bruselu úspešne šíria povedomie o svojom malom národe od Baltského mora. Kašubčina sa dnes vyučuje v školách a v Pomorskom vojvodstve je aj úradným jazykom.
Mohli by sa po zmene vlády uznania svojich práv dočkať aj Sliezania, ktorých je podľa posledného sčítania ľudu z roku 2021 trikrát viac? „Tusk by nám určite rozumel viac ako Kaczynski. Ale je to politik, on nikdy nepovie nahlas to, čo si myslí. Ako premiér osem rokov tvrdil, že nám dá jazykové práva, a nič sa nestalo. Ale uvidíme,“ vysvetľuje Peter Langer.
Primárnym cieľom aktivistov je uznanie Sliezanov ako oficiálnej etnickej menšiny a uznanie ich jazyka. Ambície sú však oveľa väčšie. „Chceme autonómiu. V Európe je to normálne, vezmite si napríklad Katalánsko. Nemecko je zložené zo šestnástich spolkových krajín. A autonómia znamená väčšie práva a viac peňazí,“ dodáva Langer.
Spomienky na autonómiu
Boj sliezskych buditeľov proti vrchnosti vo Varšave dnes do značnej miery pripomína slávnu kunderovskú esej o „nesamozrejmosti národa“. Kde by dnes boli Česi nebyť Palackého a Masaryka? Možno by sme sa ticho asimilovali a len tí najzarputilejší strážcovia čestiny by postávali na mítingoch nemeckých strán as transparentmi v pozabudnutom jazyku sa dožadovali národnostných práv...
Zatiaľ čo Česi a Slováci sa po prvej svetovej vojne dočkali samostatného štátu, historický región Horného Sliezska bol rozdelený medzi Poľsko, Nemecko a Československo. Poľská časť Sliezska následne získala autonómiu a v Katoviciach až do vpádu nacistov fungoval regionálny parlament. Sliezski aktivisti si dodnes rozhodnutie poľského Sejmu z 15. júla 1920 pripomínajú pochodmi centrom Katovíc.
„Medzi svetovými vojnami existovalo v Sliezsku silné hnutie za nezávislosť. Keď prebehol plebiscit, či sa máme pripojiť k Nemecku, alebo Poľsku, bola nastolená aj otázka nezávislého Sliezska. Bola to krásna myšlienka, ale Francúzsko bolo proti. Francúzi boli hlavným víťazom vojny, Poľsko bolo ich spojencom, a tak muselo byť po ich,“ vysvetľuje Arnold Langer, syn šéfa Sliezskej asociácie a majiteľ obchodíku so sliezskymi suvenírmi v malebnom baníckom mestečku Nikiszowiec.
Na predaj sú tu čiapky, magnety a tričká s motívmi baníckeho regiónu, knihy o dejinách hnutia alebo mapa historického Horného Sliezska, ktoré siaha od Bruntálu na juhozápade cez Opavu až po Katovice na severovýchode. Dredatý mladík má históriu v malíčku a nadšene vymenúva najväčšie postavy autonómneho hnutia, pričom na prvé miesto radí medzivojnového starostu Českého Těšína Jozefa Koždonu.
"Sme separatisti"
Sliezski buditelia chytili druhý dych po páde komunizmu. Pred dvadsiatimi rokmi sa pri sčítaní ľudu k sliezskej národnosti prihlásilo 173-tisíc ľudí, predvlani viac ako trikrát toľko. Arnold Langer je presvedčený, že skutočné čísla sú ešte vyššie. „Nie sme oficiálne uznaná menšina, a tak pri vyplňovaní dotazníka nemôžete len kliknúť na jednu z predvyplnených národností. Musíte to tam dopísať a to už veľa ľudí neurobí,“ hovorí.
V Česku sa k sliezskej národnosti dohromady v poslednom sčítaní prihlásilo 31-tisíc ľudí. Myšlienku, že Hlučínsko, Opavsko, Tešínsko alebo Bohumínsko majú inú históriu ako zvyšok českých krajín, propaguje napríklad portál Slezané.cz, ktorý sa v jednom z posledných príspevkov vymedzuje proti „kultu osobnosti“ prvého československého prezidenta. „TGM rozbil jeden ‚žalár národov‘, pričom vytvoril druhý,“ píše sa na webe .
Podľa Langera cezhraničná spolupráca veľmi nefunguje. „Niektoré organizácie sa snažia udržiavať kontakty na českej strane. Ale naše hnutie, predovšetkým tu okolo Katovíc a Rybnika, je oveľa silnejšie, máme už vybudované štruktúry. Na slovenskej strane je pár stoviek ľudí. Ale samozrejme, pre nás sú to tiež Slezania,“ argumentuje Langer.
Voľby nakoniec pre sliezskych vlastencov nedopadli zle. Právo a spravodlivosť síce zvíťazilo, ale nemá šancu zostaviť vládu. Premiérom sa po ôsmich rokoch pravdepodobne opäť stane Tusk, ktorý v závere volebného turné prisľúbil uznanie sliezštiny počas prvých sto dní svojej vlády. Otec a syn Langerovej však hľadia ešte ďalej. Inšpiráciou je im spomínané Katalánsko, ktoré sa pred šiestimi rokmi neúspešne pokúsilo vyhlásiť nezávislosť na španielskej korune.
„Katalánci sú o niekoľko poschodí vyššie. Už dávno majú autonómiu, katalánčina je vo výbornej kondícii. Veľa Sliezanov sa na nich pozerá ako na väčšieho brata. Niektorých ľudí to desí, sú skôr stúpencami decentralizácie Poľska a väčších práv pre našu menšinu. Ale ja katalánsku cestu k nezávislosti podporujem, dvakrát som bol v Barcelone na ich septembrovom pochode,“ vysvetľuje Arnold Langer.
Chvíľu rozmýšľam a potom položím poslednú otázku... Znamená to teda, že by sa označil za separatista? „Áno, hrdo sa označím za separatistu. Ale nezávislosti môžete dosiahnuť dvoma spôsobmi. Buď násilím, alebo tým, že na svoju stranu dostanete väčšinu. A ja osobne chcem ísť tou druhou cestou,“ dodáva s tým, že akcie baskických teroristov alebo doneckých separatistov rozhodne nemôžu byť sliezskemu národnému hnutiu príkladom.