Rusko sa snaží od svojich dlhoročných obchodných partnerov odkúpiť späť zbrane a ďalšie armádne vybavenie, ktoré predtým predalo do cudziny. Snaží sa tak doplniť chýbajúci materiál, ktorý s pokračujúcou vojnou proti Ukrajine rýchlo dochádza.
Moskva sa kvôli tomu obrátila napríklad na Egypt, Brazíliu, Pakistan alebo Bielorusko, napísal americký denník The Wall Street Journal. Len v prvých týždňoch vojny na Ukrajine prišla ruská armáda o viac ako 100 vrtuľníkov.
V apríli počas návštevy Káhiry ruská delegácia požiadala egyptského prezidenta Abdal Fattaha Sísího, či by späť do Ruska neposlal viac ako 100 motorov z ruských vrtuľníkov Mi-8 a Mi-17, ktoré by Moskva potrebovala použiť na Ukrajine. Podľa troch informovaných zdrojov WSJ Sísí súhlasil a Egypt by zhruba 150 motorov mal do Ruska začať posielať v decembri. Hovorca egyptskej vlády záležitosť odmietol komentovať.
Exportér zbraní
Rusko bolo dlhé desaťročia po Spojených štátoch druhým najväčším exportérom zbraní na svete. Ruské lietadlá, rakety a systémy protivzdušnej obrany sa vyvážali do celého sveta.
V priebehu tohto roka Rusko rokovalo s predstaviteľmi Pakistanu, Bieloruska a Brazílie, aby sa pokúsilo získať motory pre ruské útočné a transportné vrtuľníky, o ktoré ruské sily prišli na začiatku vojny. WSJ to oznámil jeden zo zdrojov a potvrdil bývalý ruský spravodajský dôstojník.
Od Pakistanu chce Rusko kúpiť najmenej štyri vrtuľníkové motory Mi-35M. Od Brazílie by ich Moskva rada získala 12. Brazílske ministerstvo zahraničia uviedlo, že Brazília ruskú ponuku odmietla v súlade s dlhodobou politikou neposkytovať zbrane ani jednej zo strán konfliktu. Tradičný ruský spojenec Bielorusko podľa zdrojov WSJ odpredalo späť šesť nákladných vrtuľníkov Mi-26.
Tajné odkupovanie
"Rusko strávilo desiatky rokov budovaním obchodu so zbraňami. Teraz tajne chodia za svojimi zákazníkmi a snažia sa odkúpiť späť to, čo im predali, "uviedol jeden zo zdrojov oboznámený s odkúpením.
Časť ruskej výroby, ktorú pôvodne Moskva prisľúbila Indii a Arménsku, teraz namiesto toho putovala na ukrajinský front. Nedostatkový arzenál sa Rusko snaží doplniť tiež zvýšenou produkciou streliva, náhradných dielov a zbraňových systémov. Muníciu, ktorá na ukrajinskom fronte mizne v obrovskom množstve, pravdepodobne Moskva získala tiež od Severnej Kórey.
Snahy Moskvy o nákupy zbraní a materiálu prichádzajú vo chvíli ukrajinskej ofenzívy na juhu a východe krajiny. Ako ale tlak ukrajinskej armády slabne, Rusko by sa mohlo chcieť chopiť iniciatívy. Podľa WSJ však nie je jasné, či v tejto fáze použije novonadobudnuté vybavenie.
"Nevieme, do akej miery využijú zásoby na zrýchlenie tempa útoku, alebo len na udržanie súčasného tempa," povedal riaditeľ poľskej analytickej spoločnosti Rochan Consulting Konrad Muzika.
Na rokovania s Egyptom malo Rusko silné páky. Káhira zvažovala, že pošle Rusku rakety, proti tomu sa však postavili Spojené štáty a naopak požadovali muníciu pre Ukrajinu.
Egypt sa obával amerických sankcií a tiež bol pozadu so splátkami Rusku. Výmenou za zrušenú dodávku rakiet si Moskva povedala práve o motory pre vrtuľníky a na oplátku sľúbila Egyptu nevyhnutné dodávky obilnín. Dohodu podľa zdrojov WSJ na júlovom petrohradskom fóre stvrdili Sísí a ruský prezident Vladimir Putin.