V súvislosti s vojnou Izraela a palestínskeho radikálno-islamistického hnutia Hamas v Pásme Gazy panujú mnohokrát v Európe obavy z nárastu antisemitizmu, množia sa ale aj prípady prejavov nenávisti voči moslimom. Informovala o tom dnes agentúra Reuters, ktorá hovorila s viac ako 30 predstaviteľmi moslimských obcí v Británii, Nemecku a Francúzsku.
Mnohé z protimoslimských incidentov sa však nedostanú do policajných štatistík, pretože napadnutí polícii nedôverujú, alebo majú obavy z ďalších prejavov nenávisti. To platí aj pre obete antisemitských činov, uviedla agentúra Reuters s odvolaním sa na predstaviteľov židovských obcí v týchto troch krajinách.
Podpaľačstvo, slovné útoky aj prasacia hlava
Vojna v Pásme Gazy sa začala 7. októbra brutálnym útokom Hamasu na Izrael, pri ktorom palestínski ozbrojenci povraždili vyše 1200 ľudí, väčšinou civilistov, vrátane žien a detí. Ďalších 240 osôb uniesli do Pásma Gazy ako rukojemníkov, z ktorých asi 160 stále zadržiavajú. Izrael v odvete začal masívne bombardovanie Pásma Gazy, pri ktorom za sedem týždňov zomrelo podľa palestínskych údajov na 15-tisíc ľudí, z toho dve tretiny žien a maloletých.
Podľa Reuters od 7. októbra výrazne vzrástli prejavy nenávisti v niektorých európskych krajinách, len v Londýne sa zvýšil počet registrovaných antisemitských incidentov o 1240 percent. Prejavy nenávisti voči moslimom v Británii podľa Reuters rovnako vzrástli, nie ale tak výrazne. Avšak mnohé incidenty sa do policajných záznamov nedostali, dodala agentúra.
Pokusy o podpaľačstvo, slovné útoky, vandalizmus a prasacia hlava pri mešite boli medzi viac ako 700 islamofóbnymi incidentmi v Británii za posledný mesiac, čo bol sedemnásobný nárast oproti predchádzajúcemu mesiacu. Vyplýva to z údajov britskej mimovládnej organizácie Tell MAMA.
Obete nedôverujú polícii
Francúzska moslimská rada dostala od 7. októbra do začiatku novembra 42 výhražných listov, povedal jej podpredseda Abdallah Zekri. Zaznamenala aj rasistické graffiti na mešitách. "Väčšina moslimov nepodá sťažnosť na políciu, že bola obeťou takého incidentu. Nepodávajú ich ani predstavitelia mešít. Nechcú totiž stráviť dve i viac hodín na policajnej stanici podávaním výpovede, ktorá nakoniec zostane nevyriešená," uviedol Zekri.
Podobné je to s nahlasovaním takýchto incidentov v Nemecku. "Obete rasistických útokov, ako sú moslimovia či tí, ktorí sú za moslimov okolím považovaní, sa často boja ísť na políciu, pretože sa obávajú sekundárnej viktimizácie, alebo že im polícia neuverí," povedala Rima Hananová z nemeckej mimovládnej organizácie Claim. Napríklad útoky na mešity podľa nej nemecká polícia niekedy zaeviduje len ako poškodenie majetku, bez rasistického motívu.
Prejavy nenávisti zažil posledný mesiac aj berlínsky právnik Jian Omar, ktorý je pôvodom Kurd zo Sýrie a ktorému prišlo niekoľko výhražných zásielok a niekto mu rozbil okno. "Čo by sa asi dialo, keby sa takýto útok týkal nemeckého politika a páchateľom bol migrant," uviedol Omar s tým, že polícia by sa v takom prípade snažila viac. Podľa Reuters sa v Nemecku či Británii s nenávistnými prejavmi stretávajú aj niektoré moslimské deti v školách.