50 ropných spoločností, ktoré dokopy tvoria polovicu celosvetovej produkcie, sa dnes na klimatickej konferencii OSN (COP28) v Dubaji zaviazalo dosiahnuť do roku 2030 takmer nulové emisie metánu.
Dohoda si vyžiadala kritiku
Prestanú tiež so spaľovaním nepotrebného plynu získaného pri ťažbe. Informovala o tom agentúra AP. Niekoľko ekologických združení dohodu ihneď kritizovalo.
V liste, ktorí podpísalo viac ako 300 skupín sa uvádza, že záväzok je "dymovou clonou, ktorá má zakryť skutočnosť, že musíme postupne prestať používať ropu, plyn a uhlie".
Emisie metánu významne prispievajú ku globálnemu otepľovaniu a ich výrazné zníženie by teda mohlo pomôcť spomaliť rast teploty.
Ak spoločnosti splnia svoje záväzky, mohli by podľa výpočtov klimatológa a riaditeľa spoločnosti Climate Analytics Bill Hare pre agentúru AP znížiť budúce otepľovanie o jednu desatinu stupňa Celzia. Je to približne toľko, o koľko sa Zem v súčasnosti oteplí každých päť rokov.
K záväzku sa pripojili veľké národné ropné spoločnosti, ako je Saudi Aramco, brazílsky Petrobras a Sonangol z Angoly, a nadnárodné spoločnosti ako Shell, TotalEnergies či BP.
O opatreniach týkajúcich sa metánu sa diskutovalo mesiace pred konferenciou COP28.
Úniky metánu spolu so spaľovaním tohto pri ťažbe prebytočného plynu prispievajú k zmene klímy, avšak túto prax je možné do značnej miery odstrániť už za pomoci súčasných technológií a tiež zmenami postupov.
Metán unikajúci pri ťažbe ropy a zemného plynu predstavuje iba 23 percent svetových emisií metánu, pričom väčší podiel pripadá na poľnohospodárstvo a odpadové hospodárstvo, upozornil klimatológ Bill Hare.
Podľa neho by dohoda v prípade svojej realizácie predstavovala "významný, nie však zásadný príspevok" k tomu, aby priemerná teplota nestúpla o viac ako 1,5 stupňa v porovnaní s predindustriálnou érou.
Preto, aby sa svet udržal v tomto limite, musí podľa neho do roku 2030 znížiť emisie oxidu uhličitého asi o 40 percent a metánu asi o 60 percent.