Arménsko a Azerbajdžan sa vo štvrtok dohodli na výmene vojnových zajatcov a avizovali kroky smerom k normalizácii vzájomných vzťahov. Informujeme o tom podľa správy agentúry AFP.

Azerbajdžan a Arménsko vedú dlhodobý konflikt o územie Náhorného Karabachu. Región je medzinárodne uznávaný ako súčasť Azerbajdžanu, ale obývali ho predovšetkým etnickí Arméni a tamojší separatisti túto hornatú enklávu ovládali tri desaťročia.

V Azerbajdžane sa vo februári uskutočnia prezidentské voľby, rozhodol Alijev

Azerbajdžan v Karabachu obnovil svoju kontrolu po bleskovej vojne 20. septembra. Z regiónu následne utieklo do Arménska viac než 100-tisíc ľudí.

Mierové rokovania medzi oboma krajinami, ktoré sa usiluje sprostredkovať medzinárodné spoločenstvo, dosiaľ neboli úspešné. Jerevan i Baku pred časom naznačili, že by komplexnú mierovú dohodu by mohli podpísať ešte do konca tohto roka.

Vo štvrtok sa dohodli na "prijatí konkrétnych krokov zameraných na budovanie dôvery" a potvrdili "zámer normalizovať vzťahy a podpísať mierovú dohodu", uvádza sa v spoločnom vyhlásení.

Rusko nedodalo zbrane, za ktoré sme zaplatili, kritizuje Arménsko

Baku tiež prepustí 32 arménskych vojnových zajatcov, zatiaľ čo Jerevan oslobodí dvoch Azerbajdžancov.

K dohode došlo počas rokovaní medzi medzi kabinetom arménskeho premiéra Nikolu Pašinjana a administratívou azerbajdžanského prezidenta Ilhama Alijeva.

Jerevan vo vyhlásení uviedol, že "pozitívne reagoval na ponuku ministra zahraničných vecí USA Antonyho Blinkena zorganizovať stretnutie ministrov zahraničných vecí Arménska a Azerbajdžanu vo Washingtone".