Guyana nedá Venezuele ani meter svojho územia, vyhlásil prezident Guyany Irfaan Ali v rozhovore s americkou stanicou NBC pred dnešnou schôdzkou s venezuelským prezidentom Nicolásom Madurom v karibskom štáte Svätý Vincenc a Grenadiny.
Na tomto stretnutí Ali nemieni rokovať o zmene hraníc, ale sľubuje si od neho zmiernenie napätia v spore o región Esequibo, ktorý tvorí asi dve tretiny územia Guyany. Oblasť bohatú na ropu a drahé kovy si vyše sto rokov nárokuje Venezuela, ktorej autoritársky prezident v posledných týždňoch spor vyhrotil okrem iného usporiadaním referenda o ňom.
VIDEO: Maduro je zločinec, vyhlásil guyanský prezident
"Esequibo patrí Guyane. Nevzdáme sa ani metra, ani v myšlienkach, natož fyzicky," povedal v stredu Ali stanici NBC. Zopakoval tiež, že Esequibo patrí ku Guyane od roku 1899, a uviedol, že Maduro sa správa "bezohľadne" a nezákonne.
Dnešnú schôdzku sprostredkoval generálny tajomník OSN António Guterres, ktorý na ňu vyšle dvoch zástupcov - šéfa svojho kabinetu, ktorým je Earle Courtenay Rattray, a svojho námestníka pre Európu, Strednú Áziu a Ameriku Miroslava Jenču.
V ostrovnom štáte Svätý Vincenc a Grenadiny sa stretnutie koná aj preto, že jeho premiér Ralph Gonsalves teraz predsedá Spoločenstvu štátov Latinskej Ameriky a Karibiku (CELAC).
Spor o územie oživilo referendum
Spor o región Esequibo, v ktorom teraz žije na 125-tisíc ľudí, výrazne oživila Venezuela pred niekoľkými rokmi po tom, ako sa v roku 2015 pri pobreží Guyany, respektíve tomto regióne, našli väčšie ložiská ropy.
Pred pár týždňami spor vyhrotil Maduro, ktorý o Esequibe usporiadal aj referendum. V ňom sa Venezuelčania vyslovili de facto za pričlenenie regiónu k svojej krajine. Maduro krátko potom navyše oznámil, že jeho vláda začne s vydávaním licencií na ťažbu ropy v Esequibe.
Podľa niektorých analytikov sa Maduro snaží rozvírením územného sporu získať voličov pred prezidentskými voľbami, ktoré sa majú vo Venezuele konať na budúci rok.
A využil ho aj na ďalšie represie voči opozícii. Minulý týždeň generálna prokuratúra obvinila 14 ľudí z vlastizrady a zločinného sprisahania kvôli ich údajným väzbám na americkú spoločnosť ExxonMobil, ktorá ťaží ropu v Guyane.
Venezuela sa odvoláva ženevskú dohodu
Spor o Esequibo má korene v koloniálnom období, keď v oblasti pôsobilo Španielsko, Holandsko a Británia. V roku 1899 pripadol región na základe arbitráže USA, Británie a Ruska k britskej kolónii Guyane, čo neskôr Venezuela označila za sprisahanie, ktorým jej bolo "ukradnuté" územie.
V roku 1962 Venezuela túto arbitráž spochybnila v OSN a teraz sa tiež odvoláva na takzvanú ženevskú dohodu, ktorú podpísala s Britániou v roku 1966 pár mesiacov pred tým, ako získala Guyana nezávislosť. Caracas tvrdí, že táto dohoda arbitráž z roku 1899 anulovala.
Guyana požaduje, aby spor vyriešil Medzinárodný súdny dvor, ktorý je súdnym orgánom OSN. Venezuelská vláda ale neuznáva jurisdikciu ICJ pre tento územný spor s Guyanou.