V časti Berlína sa musia zopakovať spolkové voľby z roku 2021, pretože hlasovanie vtedy sprevádzali nezrovnalosti a chaos. Dnes o tom rozhodol Spolkový ústavný súd, ktorý nové voľby nariadil v 455 z 2256 berlínskych volebných okrskov.
Nové spolkové voľby sa v Berlíne musia konať najneskôr do 60 dní od vynesenia verdiktu. Šéf berlínskej volebnej komisie Stephan Bröchler už oznámil, že hlasovanie sa uskutoční v nedeľu 11. februára.
Opakované hlasovanie výsledok nezmení
Spolkový snem už vlani v novembri o novom hlasovaní v časti Berlína rozhodol, konkrétne v 431 okrskoch, z ktorých 104 je korešpondenčných. Opozičná konzervatívna únia CDU/CSU to ale označila za nedostatočné, pretože chcela voľby zopakovať vo viacerých okrskoch, takže sa obrátila na Ústavný súd.
Ten dnes únii vyhovel a nariadil nové hlasovanie v ďalších okrskoch vrátane pridružených poštových okrskov. Berlín je rozdelený do 12 volebných obvodov, ktoré majú celkovo 2256 volebných okrskov.
Spolkový súd tak dnešným verdiktom zrušil nielen platnosť spolkových volieb v ďalších okrskoch, zároveň zneplatnil vlaňajšie rozhodnutie Spolkového snemu o rozsahu opakovaných volieb.
Súd zároveň súhlasil s postojom parlamentu, aby ľudia pri opakovaných voľbách odovzdali oba hlasy, ktoré nemeckí voliči majú. Prvým hlasom vyberajú konkrétneho kandidáta pre priamy mandát, druhým podporujú stranu, ktorá sa nemusí zhodovať s príslušnosťou kandidáta z prvého hlasu.
Opakované hlasovanie súčasný pomer síl v Spolkovom sneme neovplyvní, keďže v 736-člennom zákonodarnom zbore držia vládne strany väčšinu 417 hlasov.
Do problémov sa ale v prípade opakovaných volieb v celom Berlíne mohla dostať postkomunistická Ľavica, ktorá v roku 2021 skončila so 4,9 percenta tesne pod päťpercentnou hranicou. Do Spolkového snemu sa napokon dostala, pretože splnila náhradnú podmienku v podobe zisku najmenej troch priamych mandátov.
"Po verdikte Spolkového ústavného súdu som si oddýchol. Ľavica tak zostáva v Spolkovom sneme," napísal na sieti X bývalý šéf parlamentnej frakcie strany Dietmar Bartsch. Ľavica pred časom kvôli rozštiepeniu prišla o právo na vlastnú frakciu, náhradou zakladá poslaneckú skupinu.
Dlhé rady a chýbajúce hlasovacie lístky
V septembri 2021 sa v Berlíne spoločne so spolkovými konali aj regionálne voľby a aj miestne referendá. Hlasovanie sprevádzali chaotické podmienky, keď niektorí ľudia dokonca nemohli z rôznych dôvodov vôbec odovzdať svoj hlas.
Pred volebnými miestnosťami v metropole sa vtedy tvorili dlhé rady, v ktorých voliči čakali aj po oficiálnom konci hlasovania. V miestnostiach chýbali hlasovacie lístky, problémy boli aj s volebnými zoznammi a vôbec s organizáciou hlasovania. K problémom vtedy prispeli aj rozsiahle uzávierky kvôli súbežnému konaniu maratónu.
Kvôli spomínanému chaosu sa v Berlíne tento rok vo februári úplne opakovali regionálne voľby, po ktorých post primátora získal konzervatívc Kai Wegner. Po voľbách v roku 2021 pritom mesto viedla sociálna demokratka Franziska Giffeyová.
Spolkový ústavný súd uviedol, že nenariadil celkové opakovanie spolkových volieb, ako o tom pri regionálnych voľbách rozhodol berlínsky ústavný súd, pretože sa líšila povaha pochybenia a keďže pre výber poslancov Spolkového snemu a berlínskej Poslaneckej snemovne platí odlišná legislatíva.
Ako príklad spomenul použitie okopírovaných hlasovacích lístkov, čo v spolkových voľbách zistené nebolo.
Súd sa podrobne venoval problémom, ktoré hlasovanie sprevádzali. Nie všetky výhrady kritikov, ako boli napríklad dlhé čakacie doby či hlasovanie po oficiálnom konci volieb, ale označil za chybu.
Za chyby však považuje to, že niektorí voliči dostali hlasovacie lístky zo susedných volebných okrskov a že niekoľko volebných miestností bolo počas hlasovania dočasne úplne uzavretých.