Mindalyn Villanuevauová minulý rok počítala pred Vianocami dni, kým si bude môcť kúpiť základné potraviny za potravinové lístky, ktoré dostáva v rámci nového programu na pomoc najchudobnejším filipínskym rodinám.
„Môžem si kúpiť ryžu, rezance a chlieb. Aspoň na pár dní sa nemusíme obávať o jedlo,“ povedala 43-ročná matka troch detí, ktorá žije v Tondo, jednej z najchudobnejších oblastí hlavného mesta Manila.
Villanuevauová patrila medzi 3 000 rodín, ktoré boli v júli vybrané do šesťmesačného pilotného programu národných potravinových známok. Každá z nich dostala 3 000 filipínskych pesos (54 USD) mesačne na nákup zeleniny, ryže, mäsa a ďalších základných potravín v partnerských obchodoch.
Podľa Svetového potravinového programu (WFP) približne každý desiaty Filipínec trpí nedostatkom potravín. Prezident Ferdinand Marcos mladší stanovil potravinové lístky ako svoju hlavnú politiku, ktorej cieľom je znížiť hlad v najchudobnejších domácnostiach do roku 2027, čo predstavuje približne 6,5 milióna ľudí.
Ministerstvo sociálnej starostlivosti a rozvoja (DSWD) má za cieľ, aby prvých 300 000 domácností zaregistrovaných do programu dostalo potravinové lístky ešte pred Vianocami. Lístky sú financované 3 miliónmi dolárov od Ázijskej rozvojovej banky a 34 miliónmi dolárov z vládnych peňazí.
„Chudoba je tu na Filipínach veľký problém. Existujú však aspekty, ktorými a môžeme zaoberať, aby sme znížili chudobu. Jedným z nich je hlad,“ uviedol v rozhovore pre Context námestník ministra DSWD Baldr Bringas.
Rastúce náklady na potraviny v posledných rokoch podporili infláciu na Filipínach a Bringas povedal, že pandémia COVID-19 uvrhla viac rodín do potravinovej neistoty.
„Vládne zdroje sú veľmi obmedzené, preto musíme zabezpečiť, aby sa pomoc dostala k správnym ľuďom,“ povedal a dodal, že program robí viac ako len rozdáva hotovosť.
„Našich príjemcov učíme, ako pripraviť cenovo dostupné, chutné a výživné jedlo. Zároveň od nich vyžadujeme, aby sa zúčastňovali na akciách na podporu zamestnanosti,“ povedal.
Filipíny potrebujú viac lepších pracovných miest
Kritici však tvrdia, že program potravinových známok nebude stačiť na boj proti chudobe a hladu v krajine so 114 miliónmi obyvateľov. Tvrdia, že štrukturálne reformy – a nie pomoc – sú spôsobom, ako riešiť zakorenenú chudobu.
„Jeho rozsah nerieši riziko hladu desiatok miliónov filipínskych rodín,“ povedal Sonny Africa, výkonný riaditeľ neziskovej výskumnej skupiny IBON Foundation.
„Chudoba pretrváva nie preto, že nie je dostatok sociálnych programov, ale preto, že ekonomika nevytvára dostatok pracovných miest a príjmov pre väčšinu Filipíncov,“ povedal.
Celkovo sa filipínskej ekonomike darí, podľa Svetovej banky vzrástla v minulom roku o 7,6 % a v roku 2021 o 5,7 % a miera chudoby v posledných rokoch klesla.
Podľa filipínskeho štatistického úradu je aj nezamestnanosť nízka, približne 4 %, ale približne 40 % ľudí pracuje neformálne, čo znamená, že majú menšiu pravdepodobnosť prístupu k sociálnej ochrane a sú viac ohrození počas krízy.
Mnohé krajiny experimentovali s rôznymi formami potravinových lístkov a podobné systémy sa používajú od Čile po Mongolsko.
Spojené štáty začali svoj prvý program potravinových známok v roku 1939. Hoci bol odvtedy mnohokrát prepracovaný, premenovaný program doplnkovej výživy stále pomáha viac ako 40 miliónom ľudí.
Hotovosť – bankovky, poukážky alebo elektronické prostriedky – v súčasnosti tvorí viac ako tretinu pomoci WFP, a to vďaka svojej flexibilite, účinnosti a možnosti výberu, ktorú poskytuje príjemcom.
Na Filipínach je pre úspech boja proti chudobe rozhodujúce, aby boli ženy v centre pozornosti, uviedla Reiza Dejitová, riaditeľka filipínskej humanitárnej mimovládnej organizácie CARE.
„Potravinový program predstavuje rozhodujúci krok pri riešení potravinovej neistoty, ale jeho účinnosť možno výrazne zvýšiť začlenením rodovo transformačných poznatkov a inkluzívnych postupov,“ povedala Dejitová.
Villanuevaová uviedla, že často uprednostňuje kŕmenie svojich detí pred sebou, ale vďaka potravinovým lístkom na základné potraviny program do určitej miery uspokojí jej potreby.
„Som veľmi rada, že sa už nemusíme starať aspoň o ryžu,“ povedala.
Článok bol preložený z portálu Context. Editovaný preklad vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizujú nezisková organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid.
